Spiritualita Arnolda Janssena: SV. JOZEF FREINADEMETZ

Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. A všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel“ (1Kor 9,22-23).

Podcast:

Svätý Jozef! Prečo svätý? Lebo 5. októbra 2003 bol spolu s P. Arnoldom Janssenom vyhlásený za svätého. Bol prvým misionárom Spoločnosti Božieho Slova  v Číne.

Narodil sa 15. apríla 1852 v Oies v Južnom Tirolsku, ktoré vtedy patrilo Rakúsko-Uhorsku a od skončenia I. svetovej vojny patrí Taliansku. Už počas rokov štúdia v kňazskom seminári v Bozen-Brixene (Bressanone) sa začali jeho horizonty rozširovať premýšľaním o „zahraničných misiách“. Keď mal 23 rokov, bol vysvätený za kňaza pre svoju Bozen-brixenskú diecézu a ako kaplán začal účinkovať v St. Martin (San Martino in Badia). Tu dozrelo jeho misijné povolanie a preto sa prihlásil do Steylu. V Brixene sa neskôr stretol s P. Arnoldom, ktorý tadiaľ prechádzal. Na tomto stretnutí spoznal, že práve misijný dom v Steyli bude jeho bránou do misií. V roku 1878 so súhlasom svojho biskupa odišiel do Steylu. Pozoruhodné sú slová biskupa Gassera, ktorý P. Arnoldovi pri prepúšťaní svojho kaplána povedal: „Bressanonský biskup hovorí ,nie´, ale katolícky biskup hovorí ,áno´. Vezmite môjho syna Freinademetza a urobte z neho prvotriedneho misionára.“

P. Jozef Freinademetz sa v Steyli nezdržal ani rok, pretože už 2. marca 1879 bol vyslaný na misie do Číny. Do svojej vlasti, ba vôbec ani do Európy, sa už nikdy nevrátil.

Tento nadšený, sympatický a mladý muž, plný vitality, ani pri počiatočných ťažkostiach v Číne nestratil svoj jasný cieľ: Byť Číňanom medzi Číňanmi. Pri jednej príležitosti napísal svojej rodine: „Milujem Čínu a Číňanov; tu by som aj najradšej zomrel a bol pochovaný… Som už viac Číňanom než Tirolčanom a Číňanom chcem zostať aj v nebi.“

Zomrel 28. januára 1908 ako obeť týfusu, ktorým sa nakazil pri pomoci chorým počas epidémie. Mal 56 rokov a z nich presne polovicu svojho života, 28 rokov, strávil v Číne. P. Arnold, zarmútený touto smrťou, svoje písomné prejavenie úprimnej sústrasti biskupovi doplnil aj týmito slovami: „S istotou ho môžeme považovať za zrelého pre nebo, a počítať s tým, že spolu s tými, čo sú už tam, bude mocným orodovníkom za misie a našu Spoločnosť“.

Misionárom z lásky

Sv. Jozef Freinademetz zasvätil svoj život ohlasovaniu evanjelia, posolstvu Božej lásky k ľudstvu. Ako mladý muž napísal: „Ani za 3 000 korún by som nebol ochotný opustiť svoju vlasť a svojich priateľov a navždy odísť do nového sveta.“ Lenže sila lásky a povolanie ho zmenili. Ako dozrieval, začul aj volanie Boha stať sa misionárom vo veľmi vzdialených krajinách. Počas rokov štúdia v seminári v Brixene veľmi na neho zapôsobila jedna kázeň, v ktorej počul slová proroka Jeremiáša: „Deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho lámal“ (Nár 4,4). Keď sa stretol s týmito slovami znova počas Lamentácií vo Veľkom týždni, bol tak dojatý, že sa zdôveril o rok staršiemu spolužiakovi Gabrielovi Haemmerlemu: „Počul si prorokov nárek? Malé deti žiadajú o chlieb… Dnes prosia pohanské deti o chlieb pravdy, ale je tak málo poslov evanjelia! Kiež by som aj ja mohol byť takým poslom!“ Pri inej príležitosti, keď stál pri okne študovne a díval sa do diaľav, zdalo sa mu, že vidí cudzie deti, chudobné pohanské deti, stojace v diaľke. Akoby počul aj ich hlas: „Príď ku nám a pomôž nám!“ 

Pre zanechanie krásneho tirolského kraja odchádzal do misií v Číne s istou bolesťou, no na druhej strane s odhodlanosťou a radosťou. Svedčia o tom jeho slová rozlúčky so Steylskou komunitou: „Pred siedmimi mesiacmi som opustil hornatý domov, čo bolo pre mňa veľmi ťažké a bolestné. Tu v Steyli som však našiel druhý domov. Steyl sa mi naozaj stal veľmi drahým, no teraz ma Pán volá, aby som si išiel hľadať za morom už tretí domov. Pôjdem tam, kam ma volá, a zanechám všetko, čo ma ešte stále spája s Európou, aby som sa mohol na Ďalekom východe odovzdať do služby najvyššiemu Bohu celý, so všetkými svojimi silami. Dúfam, že neskôr uvidím aj mnohých z vás. Dovidenia v Číne!“

Milosť súcitu

Lev Nikolajevič Tolstoj sa raz počas hladomoru, zapríčineného vojnou, prechádzal po ulici a natrafil na žobráka. Začal sa prehrabávať vo vreckách, aby mu niečo dal. Vrecká však boli prázdne. Rozdal už všetky drobné peniaze. Pohnutý súcitom objal žobráka, pobozkal ho na jeho vpadnuté líca a povedal: „Nehnevaj sa na mňa, bratku, ale nemám ti čo dať.“ Žobrákova unavená tvár sa rozžiarila. Slzy sa mu zaleskli v očiach a z jeho úst vyšlo: „Ale ty si ma nazval bratom – a to je veľký dar!“

Samaritáni

„Ježiš povedal Samaritánke: ´Daj sa mi napiť!´“(Jn 4,4-42)

Aj dnes existujú „Samaritáni“!

V mnohých mestách a národoch

žijú opovrhovaní, diskriminovaní, zabudnutí.

Radostná zvesť Ježiša Krista

odstraňuje bariéry

a potláča pýchu pohŕdania.

Neexistujú takí, čo sú len dobrí a iní zas len zlí,

žiaden národ nie je lepší než iné,

žiadna rasa inteligentnejšia než iné,

žiaden národ zbožnejší než iné.

Každý má právo

na čerstvú, sviežu vodu

prameniacu zo studne Božej lásky!

Byť kresťanom znamená

tvrdo pracovať na prekonaní

všetkého, čo oddeľuje alebo rozdeľuje;

znamená ničiť bariéry a stavať mosty

jednoty, úcty, prijatia.

Potrebujeme prísť ku studni evanjelia,

aby sme rozdávali živú vodu radostnej zvesti.





Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom. (Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie