„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9,23).
Podcast:
Apoštolát modlitby, v ktorom sa P. Arnold vo svojich mladých rokoch angažoval, bol pre neho veľkou školou. Tu sa naučil myslieť v oveľa širších dimenziách, objímajúcich celý svet. Tu sa naučil aj modliť za naplnenie „túžob a zámerov Božského Srdca“. Tu sa formovala aj jeho spiritualita, ktorej jadrom bola Najsvätejšia Trojica. Podarilo sa mu vyhnúť sa príliš rigoróznej, úzkostlivej spiritualite, založenej na strachu pred trestom a na získavaní zásluh, a svoj duchovný život postavil na dôvere v milosrdenstvo a v dobrotu Božského Srdca.
Svoju úctu k Božskému Srdcu P. Arnold spájal s úctou k Duchu Svätému. Božia láska, ktorou prekypuje srdce Vteleného Slova, prostredníctvom Ducha Svätého sa vlieva do duší veriacich. Napísal: „Srdce Ježišovo bolo už za svojho pozemského života ako pec silnej žiary plné ohňa, lásky a milostí Ducha Svätého. V nebi po pravici Otca udeľuje Ježiš z toho istého srdca všetky milosti Ducha Svätého. Z jeho srdca sa na našu zem na Turíce vylial silný ohnivý prúd Ducha; a neprestane tiecť, kým jestvuje Cirkev… Tak sa stalo skutočnosťou, čo píše sv. Ján: ,Z jeho plnosti sme my všetci prijali’ (Jn 1,16). Kristus teda neposlal na svet iného Ducha, ale toho, ktorého mal vo svojom srdci. Preto k nám Duch Svätý prichádza z Ježišovho srdca.“
Na ceste nasledovania Krista sa P. Arnold ani tak nesútredil na ľudský aspekt Ježiša z Nazareta, lež oveľa viac ho fascinovalo tajomstvo Ježišovej osoby: On, večné Božie Slovo, Boží Syn, ktorého poslal Otec, sa stal človekom a miloval nás natoľko, že za nás obetoval svoj vlastný život. Božské Srdce Ježiša je symbolom a konkrétnym vyjadrením bezhraničnej Božej lásky. Z tohto dôvodu bolo P. Arnoldovi jasné, že ako Ježišov učeník má nasledovať svojho Pána na tej istej „misijnej ceste“, ktorá má svoj pôvod v láske.
Aby mohol zjaviť všetkým ľuďom lásku Božského Srdca, sídla Božieho Slova, snažil sa osvojiť si „pocity a postoje Ježiša Krista“. Inými slovami, prosil Božské Srdce, aby formovalo, pretváralo jeho srdce podľa svojho srdca. Ako svoje duchovné dedičstvo nám zanechal aj túto modlitbu: „Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.“
Učeník
Slovo „učeník” alebo aj s ním súvisiaci termín „nasledovanie“ sa v Novom zákone vyskytuje viac než 300-krát. Pojem „učeník“ preberajú Evanjeliá z judaizmu, ale vzhľadom na Ježiša dávajú tomuto pojmu úplne nový význam. Učeník vtedajších rabínov alebo učiteľov múdrosti bol ten, kto si sám vyhľadal učiteľa. Tento vzťah bol len dočasný a trval iba dovtedy, kým si učeník neosvojil náuku učiteľa; potom sa s ním rozišiel a sám sa stal učiteľom.
V prípade Ježišových učeníkov to bol sám Ježiš, Učiteľ, ktorý ich povolal k „nasledovaniu“. S iniciatívou prišiel teda Ježiš. Rozhodujúcim prvkom v jeho „škole nasledovania“ však nebolo naučenie sa nejakej náuky či priľnutie k špecifickej škole myslenia, lež osobný a trvalý vzťah s ním; a to po celý život. Ježišov učeník preto zostáva trvale len učeníkom. Nikdy sa nestane z neho učiteľ.
Jeho prvoradým poslaním je nasledovať svojho Pána a predovšetkým byť jeho svedkom, a to vo všetkých oblastiach života. Vydávanie svedectva o Ježišovi spočíva v konkrétnej službe blížnemu. Služba je viditeľným vyjadrením lásky a rozpoznávajúcim znakom pravého učeníka. Inými slovami tu ide o konkrétne uplatňovanie Božieho slova v dennom živote, o budovanie života „nie na piesku, lež na skale“.
Príklad Ježišovho života je veľmi jasný: stretával sa so všetkými, a to bez predsudkov. Nepýtal sa ako rabíni, či je niekto čistý alebo nečistý, či je hriešnik alebo zločinec. Dokonca si za učeníkov povolal takých, akých by asi nikto iný neprijal: vyberača mýta Léviho (Mk 2,14), hriešnika, s ktorým stoloval (Mk 2,15), alebo ženy (Mk 15,40-41). Pre vtedajšiu spoločnosť, vylučujúcu zo svojho stredu veľa ľudí, muselo byť úžasné vidieť, ako sa Ježiš obklopil učeníkmi s rozmanitými životnými históriami, bez toho, aby robil veľmi prísny výber.
Ježišov kostým
Sv. Matka Tereza z Kalkaty vyslovila raz nádhernú myšlienku, ktorú aj stelesnila svojím životom. „Ježiš sa skrýva za biednym odevom chudobných; v tomto jeho prestrojení ho musia objaviť jeho učeníci.“ Vysvetlila to takto: „Jedna naša sestra to pochopila veľmi dobre. Nedávno zanechala univerzitu, aby sa stala rehoľníčkou. Raz musela ísť do domu zomierajúceho. Povedala som jej: ,Choď tam. Dnes ráno si počas sv. omše videla, s akou láskou a nežnosťou sa kňaz dotýkal Kristovho tela. Pamätaj si, že toho istého tela sa dotýkaš v chudobných. Dotkni sa ho preto s rovnakou láskou a nežnosťou.’ Sestra sa vrátila o tri hodiny so žiariacou tvárou: ,Matka, tri hodiny som sa dotýkala Kristovho tela. Keď sme tam prišli, priniesli muža, ktorého práve vytiahli z kanála. Bol celý pokrytý hmyzom. Tri hodiny som ho čistila, tri hodiny som sa dotýkala Kristovho tela. Vedela som, že to bol On.’“
A Matka Tereza dokončila rozprávanie: „Preto začíname každý deň svätou omšou a s Ježišom vykročíme do celého dňa. Večer, keď sa vraciame zo služby domov, máme ešte hodinovú eucharistickú poklonu.“
Poď za mnou
Pán povedal: „Poď!“ A ja som sa spýtal: „Kto? Ja?“
A Boh povedal: „Áno, ty!“ Odpovedal som:
„Ale ešte nie som voľný, žijem v rodine a nemôžem nechať svoje deti. Vieš, že tu nie je nikto, kto by ma zastúpil.“
Boh povedal: „Len sa vyhováraš.“
A Pán znova povedal: „Poď!“
Odpovedal som: „Ale ja nechcem.“
Boh povedal: „Nepýtal som sa ťa, či chceš.“
Odvetil som: „Pozri, nie som typ človeka, ktorý chce robiť problémy. Mojej rodine sa to nebude páčiť, a čo si o tom pomyslia susedia! “
Boh na to: „Zbabelec!“
A po tretíkrát Pán povedal: „Poď!“
Spýtal som sa: „Musím?“
Boh odpovedal: „Miluješ ma?“
Priznal som: „Vidíš, mám strach … a ľuďom sa to nebude páčiť…
Bez pomoci to nedokážem.“
Boh povedal: „A kde si myslíš, že budem?“
A Pán povedal: „Poď!“
Povzdychol som si: „Tu som, pošli ma!“
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
