SÉRIA PÔSTNYCH ÚVAH / „Prijmem Ježiša?“

Podcast:

Počas tohto víkendu Cirkev slávi Kvetnú nedeľu. Na začiatku svätej omše si pripomíname Ježiša, ktorý slávnostne prichádza so zástupom do Jeruzalema a je vyhlásený za kráľa Izraela a Dávidovho potomka. Keď však liturgia prejde k čítaniu Umučenia Pána z Matúšovho evanjelia, táto radosť sa vytráca a ustupuje smútku, zrade a samote.

Ako misionári Spoločnosti Božieho Slova kontemplujeme tajomstvo Vtelenia Slova. Dokážeme posilniť svoju vieru, keď vidíme Kristovo utrpenie, ako zdieľanie nášho človečenstva?

Španielsky dominikánsky mních Felicísimo Martínez pred niekoľkými rokmi napísal, že ako kresťania máme problém pochopiť, a z hĺbky srdca vyznávať, že Ježiš bol skutočne Boh a človek. Pretrvávajú rané historické herézy, ktoré sú v rozpore s dogmami vyhlásenými našou Cirkvou o Ježišovej dvojitej prirodzenosti.

Každý môže na Vianoce vidieť dieťa spiace v skromnej kolíske a povedať: „Slovo sa stalo telom a je jedným z nás – pekné a krehké dieťa spolu s Jozefom a Máriou v Betleheme.“ Keď však túto nedeľu, krok za krokom prežívame utrpenie Pána, naša myseľ si uchováva drobnú pochybnosť: „Možno dostal ako Boží syn nejakú transcendentálnu, alebo mimoriadnu silu, aby vydržal tú bolesť a zomrel ukrižovaný.“ Táto pochybnosť zavrhuje pravdu Vtelenia a ovplyvňuje našu vieru a zmysel života. Život nie je vždy ako na ružiach ustlaný.

Kontemplácia Ježiša ako nášho Pána, brata a vykupiteľa nám pomáha pochopiť zmysel a cieľ nášho života. Niekedy sme na vrchole vlny, v živote sa nám darí a sme úspešní, sme obklopení láskou rodiny a milých ľudí; všetko ide fantasticky. Keď sa vezieme na tejto vlne, neradi spomíname na krízu, chorobu alebo smrť. Keď vidíme Ježiša ako dieťa v jasliach, radi si ho predstavujeme ako jedného z nás. Ale neradi si ho predstavujeme ako jedného z nás, keď ho vidíme ako človeka pribitého na kríž.

Počas Veľkého týždňa 2019 otec Raniero Cantalamessa, pápežsky kazateľ, predniesol precítenú kázeň o Ježišovej vykupiteľskej bolesti v jeho umučení. Citoval pritom známy spirituál, ktorý spievali afroamerickí otroci: „Nikto nepozná tú bolesť, ktorú som prežil. Nikto, iba Ježiš.“ Za touto modlitbou si môžeme predstaviť výkrik bolesti, ťažko pracujúcich pod páliacim slnkom.

Ježiš trpel za nás a mnoho našich bratov a sestier spája s Ježišom svoje utrpenie. My všetci sme s ním často spojení svojou bolesťou. Preto Druhý vatikánsky koncil pre vyjadrenie tajomstva Ježišovho človečenstva hovorí: „Ježiš je odpoveďou na všetky otázky ľudského zmyslu života.“ Jeho ľudskosť nám pomáha pochopiť osud nášho života.

Zostupujúc do nášho sveta hriechu a smrti, Ježiš zaplatil dlh našej spásy tým, že podstúpil nespravodlivú smrť za vernosť svojim slovám a skutkom. Tento Veľký týždeň je osobitným časom na to, aby sme sa zamysleli nad svojim životom a premýšľali, čo robíme, aby sme ho nasmerovali k spáse. Uverme v Ježiša a vyznávajme jeho meno, keď ho budeme prosiť, aby nás oslobodil od našich bremien. Neveríme v boha pomstiteľa; veríme v Boha, ktorý za nás trpel, zomrel a vstal zo smrti. Boh nás žiada, aby sme sa zbavili svojich hriechov, boli šťastní a milovali sa navzájom.

Mojou osobitnou prosbou pre vás všetkých v nadchádzajúcom Veľkom týždni je modliť sa za našich bratov a sestry, ktorí trpia vojnou, nespravodlivosťou a násilím, prechádzajúc vlastnými zastaveniami krížovej cesty. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.

Text pripravil: P. Felipe Edgardo Hermosilla Espinoza SVD[1]

[1] Otec Felipe Hermosilla Espinoza SVD sa narodil v Čile v roku 1992 a za kňaza bol vysvätený v roku 2021. V súčasnosti slúži v Paraguaji. Páter Hermosilla pracoval v organizácii Grupo de estudio de fuentes Arnoldo Janssen, ktorá sa venuje štúdiu listov, konferencií a rekolekcií svätého Arnolda Janssena, zakladateľa Misionárov Božieho slova. Skupina vydala dve knihy o teologických úvahách Arnolda Janssena o Svätej Trojici.