Podcast:
Patriť Pánovi
Milí priatelia!
Na začiatku februára slávime sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazývaný Hromnice. V tom ľudovom názve ide pravdepodobne o pozostatok dákeho predkresťanského božstva hromu, možno Perúna. V dejinách sa to totiž neraz udialo, že kresťanstvo určitým prvkom pôvodných kultúr ponúklo nový obsah. Obsahom sviatku Hromníc je biblická udalosť prinesenia malého Ježiša do chrámu na štyridsiaty deň po jeho narodení [kedysi to bol aj kvôli tomu koniec vianočného obdobia; dnes je to deň, keď sa odkladá aj posledná vianočná výzdoba z chrámov]. Evanjelista Lukáš opisuje príchod Márie a Jozefa s Dieťaťom do jeruzalemského chrámu spolu so zmienkou o tom, že si plnia povinnosť prinesenia obety podľa predpisov zákona. Zrejme to vysvetľuje, že sviatok dostal meno „obetovanie“, čo občas pôsobí mätúco. Vlastným zmyslom je skôr „predstavenie“ Dieťaťa v chráme, kde ho s radosťou rozpoznáva Simeon a vydáva o ňom svedectvo Anna. Alebo, mohli by sme ho označiť aj „zasvätením“, čiže odovzdaním Dieťaťa tomu, od Koho bolo prijaté: nebeskému Otcovi. Z toho dôvodu slávime 2. februára Deň zasväteného života.
„Veľkodušné zasvätenie sa Bohu je […] rozlišovacím znakom pravého misionára a základnou požiadavkou pre skutočne účinnú apoštolskú činnosť“ píše sv. Arnold Janssen, keď predstavuje kvality misionára. Misionár sa predovšetkým usiluje – alebo mal by sa usilovať – aby naplno patril Pánovi. To nesie so sebou trvalú ochotu zanechávať vlastné predstavy a učiť sa prijímať s otvoreným srdcom Boží plán; značí to stávať sa jeho „spolupracovníkom“ na zviditeľňovaní a sprítomňovaní jeho kráľovstva. Tak ako to vidíme na Ježišovi v evanjeliách i v príkladoch mnohých svätcov. Je treba dodať, že sa to netýka len nás, čo sme i vonkajším štýlom života v duchu rehoľných sľubov vyjadrili, že sa zasväcujeme Pánovi, ale týka sa to do určitej miery každého Ježišovho učeníka. Ide o uskutočňovanie Pavlovho povzbudenia, adresovaného pôvodne Rimanom: „…nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rim 12,2).
Nuž, 2. február teda pripomína, u koho zakotviť svoju existenciu; ako zasvätení rehoľníci si ho pripomenieme v diecézach s našimi biskupmi. Uprostred mesiaca, 14. februára, nám otvorí bránu do pôstneho obdobia moment, ktorý nás na cestu obnovy „prináležania Pánovi“ vyzve intenzívnejšie: Popolcová streda. Dovtedy sa ešte v niektorých našich farnostiach či pastoračných centrách uskutočnia plesy, ktoré v kresťanskej perspektíve pripomínajú, že ako tí, čo patríme Pánovi, nie sme stvorení pre smútok, ale smerujeme k radosti (cf. Flp 4,4). Potom však nadíde čas pôstneho zvnútornenia, aj formou duchovnej obnovy v užšom spojení s Božím slovom.
Nech nás vo chvíľach plesania i zriekania sprevádza vedomie, že patríme Pánovi! A pamätajme, že patriť Pánovi, byť mu zasvätenými, nevyjadruje azda nič krajšie než radostné srdce…
Marek Vaňuš SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
