Slovo provinciála

SLOVO PROVINCIÁLA / február 2025

Podcast:

Čo vidíme, vidieť na nás

Milí priatelia!

Sviatok Obetovania Pána, ktorý slávime na začiatku februára ako zavŕšenie udalostí spojených s narodením Pána – je to, ako uvádza evanjelista Lukáš, po naplnení „dní očisťovania“ (Lk 2,22), teda na štyridsiaty deň (porov. Lv 12,2-8) od Vianoc – sprítomňuje udalosť, keď Jozef s Máriou prinášajú dieťa Ježiša do chrámu, aby ho predstavili Pánovi a priniesli obetu, ako predpisoval Pánov zákon. Zrejme práve tá obeta dala v slovenčine podnet k názvu, aký dnes u nás sviatok nesie. V iných končinách sveta sa uvádza skôr ako Predstavenie Pána, či jeho Uvedenie do chrámu – čo, zdá sa, výstižnejšie zachytáva jeho podstatu.

Od roku 1987, na podnet dnes už svätého Jána Pavla II., sa na sviatok Obetovania Pána pripomína i svetový deň zasväteného života. Tento rok už po 29-krát. Nielen biskupi jednotlivých diecéz sa zvyknú stretnúť so zasvätenými, ale 2. februára zvykne sláviť Eucharistiu za prítomnosti členov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života i pápež v Bazilike sv. Petra. Vo svetle príbehu stretnutia Márie, Jozefa a malého Ježiša so Simeonom a Annou, ponúka prítomným zakaždým podnet na uvažovanie. Pred troma rokmi Sv. otec predstavil i nasledujúcu otázku a úvahu:

„Čo vidia naše oči? Simeon, pohnutý Duchom, vidí a rozpoznáva Krista. A modlí sa hovoriac: «Moje oči uvideli tvoju spásu» (v. 30). Hľa veľký zázrak viery: otvára oči, premieňa pohľad, mení zorné pole. Ako vieme z mnohých Ježišových stretnutí v evanjeliách, viera sa rodí zo súcitného pohľadu, ktorým sa na nás Boh pozerá, rozpúšťa tvrdosť nášho srdca, uzdravuje jeho rany, dáva nám nové oči, aby sme videli seba i svet. Nový pohľad na seba, na druhých, na všetky situácie, ktoré prežívame, a to aj tie najbolestivejšie. Nejde o naivný pohľad. […] Naivný pohľad uteká pred realitou alebo predstiera, že nevidí problémy. Tu však ide o oči, ktoré vedia „vidieť dovnútra“ a „vidieť poza“; ktoré sa nezastavujú pri zdaní, ale vedia vstúpiť aj do trhlín krehkosti a zlyhaní, aby rozpoznali Božiu prítomnosť. Simeonove starecké oči, hoci unavené rokmi, vidia Pána, vidia spásu. A my? Každý si môžeme dať otázku: Čo vidia naše oči? […] Máme pohľad upretý dozadu, nostalgicky za tým, čo už neexistuje, alebo sme schopní prezieravého pohľadu viery, ktorý sa premieta dovnútra a aj poza?“ (homília na sviatok Obetovania Pána, 2.2.2022). Toľko slová pápeža, ktorý pozýva osvojiť si pohľad otvorený pre budúcnosť. Učiť sa vidieť Pána, vždy.

V súvislosti s tým mi prichádza na um i myšlienka od nášho zakladateľa, sv. Arnolda Janssena, ktorú som na ktoromsi mieste čítal. Vyjadril sa: „Smútok a sťažovanie určite netvoria súčasť dokonalosti. Niektorí ľudia majú od prírody dar pripravenosti byť vždy priateľskí voči iným. No tí, čo nemajú tento dar, sa musia usilovať získať ho a tak umožniť Božej láske, aby bola v nich viditeľná“. Arnold vyzýva, aby pri pohľade na nás iní mohli zazrieť aspoň malý odraz dobroty a lásky nášho Pána.

Ono oboje je istým spôsobom prepojené: to, čo sme schopní vidieť v udalostiach a okolnostiach my sami, a to, čo iní vidia na nás. Pohľad dôvery a odvahy prebúdza dôveru a odvahu pri pohľade na nás.

Mesiac február prináša i spomienku Lurdskej Panny Márie (11.2.), ktorá sa spája s pohľadom súcitu a blízkosti našim chorým bratom a sestrám, čo zápasia s rozličnými trápeniami. Neskôr (22.2.) máme zas sviatok Katedry apoštola Petra ako odkaz na učiteľský úrad pápeža a pozvanie k pohľadu rešpektu voči autorite ustanovenej Ježišom v Petrovi… všetko príležitosti vidieť evanjeliovo, vidieť prítomnosť Pána. Lebo na čo hľadíme a čo vidíme my, vidieť na nás.

P. Marek Vaňuš SVD

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.
(Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie