Podcast:
Niesť pochodeň
Milí priatelia!
Pred samotným začiatkom ZOH 2026, ktoré sa konajú v severnom Taliansku od 6. do 22. februára, pútala pozornosť olympijská pochodeň. Už tradične bola zapálená oveľa skôr na gréckom Olympe, a od začiatku decembra minulého roka začala putovať Talianskom, aby sa nakoniec rozžiarila počas otváracieho ceremoniálu v jednom z centier týchto hier, v Miláne. Echo tohto štafetového behu s olympijskou pochodňou našlo odozvu aj v médiách a to zvlášť vtedy, keď „tedoforom“ – teda nositeľom pochodne – bol niekto známy, či už z oblasti športu alebo kultúry. Priznám sa, že raz som zachytil správu ako istý taliansky komik, ktorý bol tiež na zozname tedoforov a mal niesť spomenutú pochodeň, bol nakoniec vylúčený, pretože sa vyjadril asi v tom zmysle, že k športu nikdy nemal nejaký vzťah. Naozaj, bolo by dosť zvláštne, aby pochodeň symbolizujúcu športového ducha zápolenia niesol niekto, kto so športom nechce mať nič spoločné.
Hoci mediálnu pozornosť priťahujú ZOH, v liturgickom rytme roka si začiatkom februára pripomíname sviatok Obetovania Pána, ľudovo Hromnice, teda biblickú udalosť zaznamenanú evanjelistom Lukášom, ktorá upriamuje pozornosť na Jozefa s Máriou ako prinášajú dieťa Ježiša do chrámu, predstaviť ho Pánovi. Ide o udalosť, ktorá nestála vo svetle reflektorov a pozornosti veľkých vtedajšieho sveta. Jej okrajovosť evanjelista vykresľuje tým, že Dieťa si všimnú iba staručký Simeon a Anna, vnímaví na podnety Ducha Svätého. Simeon dokonca prednáša prorocké slová, ktoré sa v tradícii Cirkvi stali súčasťou modlitby na záver dňa, kompletória: Nunc dimittis…, Teraz prepustíš, Pane… V rámci jeho slov zaznieva poukaz na Ježiša ako „svetlo na osvietenie pohanov“ (Lk 2,32). Ježiš – svetlo národov. Niet divu, že popri odkaze na zasvätený život, je sviatok Obetovania Pána spojený i so svetlom; v rámci neho sa požehnávajú sviece, tzv. hromničky.
Sviatok pobáda nás, zasvätených, aby sme pamätali na naše poslanie duchovných „tedoforov“, nositeľov pochodne Krista. Niesť pochodeň značí pohyb a určitú námahu. Podobne ako beh s olympijskou pochodňou. Diskvalifikuje nás, ak nás „bežať“ s Kristom nebaví, teda ak uprednostňujeme pohodlie gauča – ako to svojho času vyjadril pápež František. Prinášať svetlo, predovšetkým svetlo nádeje, nestojí vždy v pozornosti reflektorov; ba nedostáva možno ani okamžitú odozvu. A predsa, úsek každého pri nesení pochodne je dôležitý. Tvorí súčasť reťaze svedectva autentickej viery.
Nám, verbistom, úlohu pripomína motto poslednej generálnej kapituly spred necelých dvoch rokov, inšpirované Ježišovými slovami z Evanjelia podľa Matúša: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,16). No nielen nám, verbistom. Ide o úlohu, na ktorej nesieme účasť všetci pokrstení; práve skrze naše začlenenie do tajomného Kristovho tela, Cirkvi. Niesť pochodeň jeho svetla ďalej.
Motto OH „citius, altius, fortius“, rýchlejšie, vyššie, silnejšie – mimochodom pochádzajúce vraj od dominikánskeho kňaza Henri Didona – doplnené nedávno o „communiter“, spoločne, môže podnecovať i nás pri nesení pochodne viery. Neuspokojiť sa s dosiahnutým, ale „bežať“ ďalej inšpirovaní Božími pozvaniami, nesúc verne a tvorivo pochodeň viery, ktorá nám bola zverená pri krste! …v duchu modlitby, ktorá nám, verbistom, pripomína charizmu nášho Zakladateľa:
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery – a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí!
Marek Vaňuš SVD
Foto: unsplash.com, Aziz Acharki
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
