Ak chceme uvažovať o spiritualite Adventného obdobia, mali by sme sa pýtať, kde sa najlepšie v adventnej liturgii prejavuje prítomnosť a pôsobenie Ducha Svätého. Ak sa teda celá liturgia odohráva „v sile Ducha Svätého“ (SC 6), tak potom veríme, že Duch Svätý bol a je neustále prítomný už od prvotnej Cirkvi.
Podcast:
Je pravdou, že aj adventná liturgia prešla v priebehu dejín istými zmenami. Naposledy to bola liturgická reforma na Druhom vatikánskom koncile. Aj pri obnovenej adventnej liturgii sa objavila túžba vrátiť sa k prameňom, ku klasickej liturgii neskorého kresťanského staroveku.
V niektorých krajinách napr. v Brazílii došlo aj k určitému prispôsobeniu prežívania a slávenia Adventu a s ním aj spirituality Adventu, ktorá sa najvýraznejšie prejavuje v (populárnych) pre Brazílčanov nazývaných vianočných novénach, ktoré sú v Adventnom období a ktoré nie vždy vychádzajú z adventnej liturgie.
Preto autentickú spiritualitu Adventu musíme hľadať v našich liturgických knihách, v Misáli, v lekcionároch a v Liturgii hodín.
– Advent v našej dnešnej liturgii
Vo všeobecných normách liturgického roka, ktoré sa nachádzajú medzi úvodnými časťami Rímskeho misála, sa o Advente píše nasledovné:
Obdobie Adventu má dvojakú charakteristiku: je to čas prípravy na slávenie Vianoc, v ktorom sa pripomína prvý príchod Božieho Syna medzi nás ľudí, a zároveň je to čas, v ktorom sa prostredníctvom tejto spomienky obracajú srdcia k očakávaniu druhého príchodu Krista na konci časov. Z tohto dôvodu sa adventný čas javí ako čas zbožného a radostného očakávania.
Na prvý pohľad teda vidíme, že Advent nie je časom pokánia, ale skôr časom radostného očakávania. Fialová farba liturgického rúcha by nás nemala viesť k tomu, aby sme Advent stotožňovali s Pôstom. A je dobré si uvedomiť, že kajúcny tón, ktorý mal Advent v storočiach pred Druhým vatikánskym koncilom, sa takmer úplne vytratil. Všetky modlitby boli zrevidované a očistené od kajúcich prvkov, alebo, ak to bolo potrebné, upravené, aby dostali tón nádeje, vzhľadom na stretnutie s Pánom, ktorý prichádza.
Nové usporiadanie liturgie Adventu má eschatologické zameranie. Platí to najmä pre prvú adventnú nedeľu. V rokoch A, B ale i C sa v evanjeliách tejto nedele hovorí o parúzii. Týmto spôsobom sa zabráni rozchodu medzi poslednými nedeľami liturgického roka, s jeho eschatologickým charakterom a novým rokom Cirkvi, ktorý sa začína prvou adventnou nedeľou.
V Advente sa však nezameriavame na posledný príchod Pána. Hlavný aspekt Adventu, je príprava na príchod Božieho Syna v tele. Radostné očakávanie Mesiáša sa stáva jasne dominantným a intenzívnym od 17. decembra.
Dni od 17. do 24. decembra sú vlastne výlučne prípravou na sviatky Vianoc, oslavu narodenia Božieho Syna v Betleheme.
Istý dualizmus preniká celým Adventným obdobím. Od začiatku a teda v prvej časti Adventu je to radostné očakávanie narodenia Ježiša Krista a v druhej časti Adventu sa zase objavuje eschatologický rozmer.
- Texty adventnej eucharistickej liturgie.
Skôr než začneme skúmať prvky teológie a spirituality textov Adventnej liturgie, zdá sa vhodné predstaviť tieto texty podrobnejšie.
Nedeľu v liturgii charakterizujú predovšetkým evanjeliá. Na prvú adventnú nedeľu, ako už bolo spomenuté, sa každoročne číta text, ktorý hovorí o konci časov. Na druhú a tretiu nedeľu sa spomína Ján Krstiteľ. Štvrtú nedeľu sa ohlasujú udalosti, ktoré bezprostredne predchádzali Ježišovmu narodeniu: ohlásenie Jozefovi a Márii a Máriina návšteva u Alžbety. Prvé čítania sú z kníh prorokov, väčšinou z Izaiáša. Druhé čítania sú od apoštolov a všeobecne nabádajú k bdelosti a k dôstojnému životu.
Od začiatku Adventu až do 16. decembra sa takmer výlučne, hoci s prestávkami, čítajú úryvky z knihy proroka Izaiáša. Po týchto čítaniach nasledujú evanjeliové texty, ktoré ukazujú naplnenie proroctiev. Vždy nejakým spôsobom súvisia s prvým príchodom Božieho Syna, ale ohlasujú aj ten posledný. V druhom a treťom týždni sa niektoré evanjeliové perikopy týkajú Jána Krstiteľa.
V druhej časti Adventu sa postupne čítajú texty z Matúšovho a Lukášovho evanjelia, ktoré sa vzťahujú na bezprostrednú prípravu Vianoc; tak napríklad na 20. deň sa číta z knihy proroka Izaiáša, kde počujeme, že: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ Evanjelium je o zvestovaní narodenia Ježiša. Na 22. deň čítame z knihy Pieseň piesní o milovanom, ktorý preskakuje hory a z evanjelia svätého Lukáša rozprávanie o Máriinej návšteve u Alžbety.
Témou je teda dvojitý príchod Krista – radostné očakávanie Ježiša Krista,
– kedy Mária je novou Evou,
– a Kristus je Pán a Sudca dejín.
Veľmi krásne a hlboké sú mnohé modlitby vo sv. omšiach, najmä tie posledné pred Vianocami.
Vynechanie spevu „Glória“ v nedeľných adventných sláveniach nemá kajúci charakter, ako je to v pôstnom období. Dôvod je skôr psychologický alebo pedagogický: počas Adventu sa vynecháva, aby mohol byť „nový- slávnostnejší“ na Slávnosť Božieho narodenia a v nasledujúcich dňoch oktávy.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
