SVÄTÝ OTEC FRANTIŠEK ÚČASTNÍKOM GENERÁLNEJ KAPITULY SPOLOČNOSTI BOŽIEHO SLOVA

Klementínska sála 22. júna 2018

Drahí bratia a sestry!
Dovoľte mi najskôr pozdraviť generálneho predstaveného a poďakovať mu za slová, ktoré mi adresoval v mene celej Spoločnosti Božieho Slova. Vítam vás a chcem vyjadriť svoju radosť z toho, že som s vami na tomto stretnutí, pri príležitosti Generálnej kapituly, ktorá vždy predstavuje moment milosti pre celú rodinu verbistov, ako aj pre Cirkev a pre celý svet. A keďže ide o verné nasledovanie Krista, prosme o pomoc Ducha Svätého, „Otca chudobných“, ako rád hovorieval sv. Arnold Janssen.

Téma, ktorá sprevádza vašu prácu, má jasnú pavlovskú a misionársku príchuť: „Kristova láska nás ženie“ (2 Kor 5,14): zakorenení v Slove, zaangažovaní v jeho misii. Je to Kristova láska, ktorá nás podnecuje k osobnej a spoločenskej obnove, aby sme posilnili náš záväzok vyjsť a ohlasovať evanjelium. Preto bude potrebné znovu sa pozrieť na korene, zistiť, kde sú zapustené, čo je tou miazgou, ktorá prináša život vašim spoločenstvám a dielam, ktoré uskutočňujete v každom kúte sveta, kde ste prítomní. Vychádzajúc z pohľadu na pramene by som chcel uvažovať o troch slovách: dôvera, ohlasovanie a bratia.

Po prvé: dôvera. Dôverujte Bohu a jeho božskej Prozreteľnosti, lebo schopnosť odovzdať sa do Jeho rúk je to podstatné v našom kresťanskom a zasvätenom živote. Ako ďaleko siaha naša dôvera v Boha, v jeho prozreteľnostnú lásku a milosrdenstvo? Sme ochotní riskovať, byť odvážni a odhodlaní v našej misii? Sv. Arnold bol presvedčený, že v živote misionára nie je nič, čo by mohlo ospravedlniť nedostatok odvahy a dôvery v Boha. Nedovoľme, aby medzi nami, ktorí sme zakúsili Božiu lásku, bol strach a dezorientácia, a [nedovoľme] ani to, aby sme boli brzdou či kládli prekážky pôsobeniu Ducha. Vo vedomí prijatého daru, „toľkých dôkazov Božej pomoci“, vás povzbudzujem, aby ste obnovili svoju dôveru v Pána a aby ste bez strachu vychádzali vydávať svedectvo o radosti evanjelia, ktoré robí šťastnými mnohých. Nech vám táto dôvera v Pána, obnovovaná každý deň v stretnutí s Ním v modlitbe a vo sviatostiach, pomáha, aby ste boli otvorení rozlišovaniu, skúmali svoj život a hľadali Božiu vôľu vo všetkých svojich aktivitách a projektoch.
Druhým slovom je: ohlasovanie. Vo vašej charizme je podstatné hlásať Božie slovo všetkým ľuďom, v každom čase a [na každom] mieste, využívajúc všetky možné prostriedky, budujúc spoločenstvá učeníkov a misionárov, ktorí sú zjednotení medzi sebou a s Cirkvou. V srdci každého verbistu musia blčať ako oheň, ktorý nehasne, slová svätého Pavla: „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal!“ (1Kor 9,16). Toto bola starosť toľkých misionárov a misionárok, ktorí vás predišli, toto je pochodeň, ktorú vám zanechali, a výzva, ktorú dnes máte pred sebou. Váš Zakladateľ vás mal v pláne ako na misionárov ad gentes. „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium“ (Mk 16,15). Misijné poslanie nepozná hranice ani kultúry, pretože celý svet je misijným územím.
Aj keď je to [niekedy] spojené s neporiadkom, tou požiadavkou je ísť, a potom všetko nájde svoj poriadok, neskôr. Ale život misionára je vždy [v určitom zmysle] v neporiadku. Má však jednu istotu poriadku: modlitbu. A vďaka modlitbe možno ísť ďalej.
Drahí bratia: ak ste zakotvení v Božom slove, zakorenení v ňom, ak ho prijímate ako základ svojho života a umožníte, aby Slovo horelo vo vašich srdciach (Lk 24,32); toto Slovo vás premení a urobí každého z vás skutočným misionárom. Žite pre Božie slovo, nechávajte sa ním posväcovať a budete z neho žiť.

Tretie slovo, ktoré navrhujem, je bratia. Nie sme sami, sme Cirkev, sme ľud. Máme bratov a sestry po svojom boku, s ktorými kráčame cestou života a cestou svojho povolania. Komunita bratov zjednotená s Pánom, ktorý nás priťahuje a spája, prijímajúc to, čo sme ako jednotlivci, bez toho, aby sme prestali byť sami sebou. Od Boha dostávate silu a radosť zostávať vernými a súčasne vyjadrovať odlišnosť, kráčajúc po ceste, ktorú nám On ukazuje: „Milujte sa navzájom“ (Jn 13,34). Je krásne vidieť komunitu, ktorá kráča spoločne a ktorej členovia sa navzájom milujú; je to najväčšia evanjelizácia. Dokonca aj vtedy, keď sa hádate, aj keď tvrdo diskutujete, pretože v každej dobrej rodine, kde je láska, sa háda a diskutuje. Ale potom nastane harmónia a pokoj. Svet, rovnako ako Cirkev, musí pocítiť túto bratskú lásku napriek rozličnosti a rôznosti kultúr [interkulturality], čo je súčasť bohatstva, ktoré dostávate. Komunita, v ktorej kňazi, rehoľníčky a laici cítia, že sú členmi rodiny, v ktorej zdieľajú a žijú vieru a rovnakú charizmu, v ktorej sú všetci v službe druhým a nikto sa nepovyšuje nad iného.

A tak, jednotní, budete môcť čeliť akýmkoľvek ťažkostiam ako aj úlohe vychádzať smerom k bratom, ktorí sú vonku, vylúčení zo spoločnosti. Žijeme kultúru vylúčenia, kultúru vyraďovania. Vychádzať k vylúčeným bratom, ponechaným napospas svojmu osudu, pošliapavaným sebeckými záujmami… Oni sú tiež našimi bratmi, ktorí potrebujú našu pomoc a potrebujú zakúsiť prítomnosť Boha, ktorý k nim prichádza. Tam ste tiež poslaní, aby ste vnášali ducha blahoslavenstiev skrze skutky milosrdenstva: počúvať a odpovedať na volanie tých, ktorí žiadajú chlieb a spravodlivosť; prinášať pokoj a integrálnu podporu tým, ktorí hľadajú dôstojnejší život; utešovať a ponúkať dôvody nádeje na smútok a utrpenie toľkých mužov a žien našej doby… Nech je to kompas, ktorý vedie vaše kroky ako bratov a misionárov.

[A ešte] dve veci, počiatky. Počiatky nie sú len históriou, nie sú vecou, ​​nie sú abstraktnou spiritualitou. Počiatky sú korene a aby koreň mohol dať život, je potrebné sa oň starať, treba ho polievať. Treba sa naň pozerať a obľúbiť si ho. Povedal som vám, že ste zakorenení v počiatkoch, to znamená, že vaše počiatky majú byť koreňom, ktorý vám umožňuje rásť. Druhá vec, to nie je ponurá myšlienka. Myslite na cintoríny. Cintoríny vzdialených oblastí, v Ázii, v Afrike, v Amazónii… Koľkí z vás sú tam a na [ich] náhrobkoch možno čítať, že zomreli mladí, pretože sa dali celí, nasadili svoj život. Korene a cintorín, ktorý je pre vás tiež koreňmi. Nech vás Boh požehná, modlite sa za mňa a nezabudnite: korene a cintorín. Ďakujem.