TAJOMSTVO SPOJENIA VIERY A LÁSKY
Skúsme si predstaviť ako je naplánovaný a postavený kresťanský chrám. Budova má vchod a predsieň, nasleduje veľký priestor na zhromaždenie pre veriacich a až potom nájdeme posvätný priestor, kde je umiestnený kríž s ukrižovaným Ježišom, oltárny obraz alebo socha znázorňujúca Krista alebo Pannu Máriu, jeho nebeskú matku, ktorú nám dal za našu matku, keď zomieral na kríži; mnohokrát vo svätyni s Ježišovým krížom sú ďalší svätí a sväté; a čo je najdôležitejšie, je tam vždy bohostánok, kde je Eucharistia a to znamená, že v kostole je živý Kristus.
Podcast:
Aj dieťa pochopí, že v kostole býva Ježiš a predsa nie je telesne prítomný, ale pod spôsobom chleba a je uložený v bohostánku, aby sme sa s Ním mohli bezprostredne a osobne stretnúť.
Ak prídeme na adoráciu alebo budeme na svätej omši, čiže v kostole ostaneme dlhší čas a ponúkneme tento čas Ježišovi… jeho odpoveďou – prekvapujúcou a napĺňajúcou – je istota v našom srdci, že je naozaj živý, že ON naplní naše srdce takou láskou, až sa nám srdce zachveje radosťou a nádejou.
V kresťanských chrámoch na východe nájdeme vo svätyni ikonostas a pri dlhšom pohľade na ikony si uvedomíme, aký dôraz sa kladie na znázornenie presvätej tváre dospelého Ježiša Krista. Priestor je geniálne uspôsobený na osobné a vnútorne stretnutie so živým Ježišom, ktorý dokáže odpovedať na náš pohľad svojím pohľadom, ktorý preniká až do srdca.
Aj dieťa pochopí, že keď sa zahľadíme do očí nášho Pána skutočne prídeme na to, ako veľmi nás miluje a ochotne vypočuje všetko, čo mu chceme povedať naším srdcom.
Kresťanský chrám je jeden zo základov stretnutia s Ježišom. Je to posvätné miesto, na ktorom s istotou urobíme krok viery. ON ma pozná a miluje ma.
Začíname hovoriť o vzťahu s Bohom. Viera znamená, že ja, človek, som vo vzťahu s Bohom. Vieme to preto, lebo poznáme nášho Spasiteľa a Vykupiteľa. Tu je okamih pochopenia, že Viera je Boží dar, jedine s Božou pomocou sme schopní uveriť. A hoci je viera nad naše ľudské sily, predsa vytvára priestor a čas, kedy veriaci človek hovorí: Bože, Ty si a ja ťa spoznávam, takého aký si, plného lásky a slobody.
Keď poviem: verím v Boha, som na ceste a prijímam Boha oslobodeného od rôznych predstáv, od precitlivenosti a najmä od našej snahy Boha vlastniť, že je len a len môj; získavame poznanie, že Boh je slobodný, nemôžeme ho ovládať alebo manipulovať, lebo ON je absolútna láska. Povedzme to teda inak: Boh nás miluje takou láskou, ktorá je bezvýhradná, lebo ju nevieme ani zaplatiť ani nahradiť. Takto nás to naučil Ježiš, Syn Otca, a takto nás to učí Duch Svätý, ktorý od Otca a Syna vychádza. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice nikomu z ľudí nie je ďaleko na pochopenie, stačí keď sa rozhodne a vstúpi do vzťahu lásky, aká je v Trojici.
Kresťanská náuka dôrazne učí, že Ježiš je pravý Boh a pravý človek, že je BOHOČLOVEK. Ale viera Cirkvi nevysvetľuje tajomstvo spojenia Boha a človeka, hovorí o tajomstve, kde je skrze Krista pokračujeme v osobnom vzťahu s Bohom. ON nám naozaj rozumie, lebo bol ako my: narodil sa, rástol v rodine, pracoval, mal priateľov, znášal utrpenie, niesol kríž a za nás zomrel na kríži a potom ukázal svoju Božskú silu: premohol smrť a hriech a slávne vstal zmŕtvych; Pán Ježiš pravidelne hovoril, že preto prišiel, aby plnil vôľu Otca, ktorý je v nebi. Ukázal nám cestu, na ktorej nebol sám, ale skrze Ducha Svätého je ustavične spojený s Otcom.
Na lepšie pochopenie je vhodné si pripomenúť príbeh Pána Ježiša, keď sa potí krvou v Getsemanskej záhrade.
Ježiš,počas života na tejto zemi, si vyvolil učeníkov a pomohol im pri budovaní bratského spoločenstva, kde sa mohli presvedčiť a naučiť, že v spoločenstve sa radosť a trápenie znášajú istejšie. Pri poslednej večeri bola veľmi citlivá situácia, pretože Ježiš svojim učeníkom daroval vlastné Telo a Krv pod spôsobom chleba a vína. Hľa, tajomstvo Jeho živej prítomnosti je v tých najjednoduchších veciach a keď budeme prijímať premenený chlieb a víno, budeme sa pripravovať na život v nebi, kde budeme žiť naveky. Po večeri spoločne išli do Getsemanskej záhrady. Pán Ježiš vedel, aké utrpenie ho očakáva a veľmi si želal, aby jeho priatelia mu boli čo najbližšie, aby bedlili a modlili sa s ním v túto noc, kedy naplno prežíval rozlúčku s milovanými učeníkmi, lebo vedel, že je to priateľ, jeden z učeníkov, kto ho zradil a kedy príde…
Ježiš zažil vnútorné pohnutie viery, pretože v hodine skúšky, nebolo ľahké veriť… a jednako odhodlane Otcovi povedal: nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane. Ježiš sa potil krvou, vediac, čo ho čaká a v tomto okamihu prichádza anjel a posilňuje ho v jeho zápase viery. Tento stav duše si ľudským spôsobom nemal ako uľahčiť, lebo jeho priatelia boli ospalí, čo ako sa snažili, únava bola väčšia a nevydržali ani len jednu hodinu bdieť spoločne s Ním. Zjednotenie s Otcom bolo však o to intenzívnejšie a preniklo celého Ježiša. Zažil lásku a zjednotenie ľudským spôsobom, neostal sám, bol s Otcom a získal vnútornú útechu. Aj v takejto výnimočnej chvíli, keď človeka napĺňa obava a strach, ako správne veriť, Ježiš ukázal cestu a povzbudil k vyznaniu lásky prostredníctvom ľudského srdca, ktoré jednoducho miluje Otca nadovšetko… akokoľvek sa nám to môže javiť nemožné, predsa mnohí svätí a sväté takto konali a aj napriek ľudskej slabosti a nedokonalosti, naplnení Božou milosťou rozdávali milosrdnú lásku, súcit, boli odvážni a obetovali sa za bratov a sestry.
Kresťan krok za krokom odhaľuje a spoznáva, že obsah viery je zrozumiteľný práve preto, že je komunikovaný ako láska. Kristus nám v Duchu Svätom odhaľuje Otca a znova nás privádza do priestoru lásky živého Boha. Je to Duch Svätý, ktorý v našich srdciach volá: Abba Otče! a neustále v nás prehlbuje pravdu, že som syn a dcéra Boha Otca. Opravdivá kresťanská viera prijíma vzťah s Bohom a to je okamih naplnený pokojom, lebo sme našli priestor, kde viera vyústi do lásky.
Táto láska, ktorá sa nachádza v nedostupných hlbinách Božieho svetla, sa k nám dokáže priblížiť, stane sa uchopiteľnou v ľudskej tvári Pána Ježiša a tajomstve slávenia Eucharistie, kedy prijmem Jeho opravdivé Telo a Krv pod spôsobmi chleba a vína. Kristus naplní moje vnútro a vtedy srdcom začnem chápať mnohé životné situácie ľudí v mojej blízkosti a v ich skutočných potrebách tela a duše. Pripomínajme si naozaj každý deň, že na tejto zemi, medzi konkrétnymi ľuďmi, aj ja môžem urobiť veľa dobrého. Urobím tento krok už dnes?
Text pripravil: P. Peter Kubík SVD
Tweet
