ÚVAHA XXV. / Milosť daru

Podcast:

Je život vždy spravodlivý? Zrejme nie. Všetci sme v živote zažili situácie, keď sme sa cítili podvedení. Deti sú na to obzvlášť citlivé. Z pozemského hľadiska je pravda, že život nie je vždy spravodlivý. Ale nemali by sme žiť podľa pozemského pohľadu. Sme povolaní žiť podľa božskej perspektívy.

Keď uvažujeme o tom, či je život spravodlivý, mali by sme vždy vychádzať z Božieho Syna. S Ježišom sa určite nezaobchádzalo spravodlivo. Bol dokonalý v každom ohľade. Počas svojho života sa ku každému správal dokonale cnostne. Nikdy neklamal, nepodvádzal, nekradol atď. Napriek tomu všetci vieme, čo sa mu stalo. Bol falošne obvinený, nečestne súdený, brutálne mučený a zavraždený na kríži. Z pozemského pohľadu je jasné, že to nebolo spravodlivé.

Ježišov život, rovnako ako náš, nesmieme hodnotiť z hľadiska pozemskej spravodlivosti. Nie je to tak, že nespravodlivé zaobchádzanie s druhými je z Božej vôle prípustné. Každý z nás má morálnu zodpovednosť konať spravodlivo ako minimálnu požiadavku. Sme však tiež povolaní prekročiť pozemskú spravodlivosť a žiť podľa nového štandardu nadprirodzenej milosti. Z tohto pohľadu Ježišovo utrpenie a smrť neboli tragické, ale slávne. Jeho kríž nebol nástrojom nespravodlivosti; bol to jeho trón, na ktorom založil svoje nové kráľovstvo. Keď do hry vstúpi milosť, všetka zdanlivá nespravodlivosť sa postaví na hlavu a treba sa na ňu pozerať z inej perspektívy.

Podobenstvo, ktoré dnes čítame, nám predstavuje scenár, v ktorom sa Boh rozhodol hojne rozdávať svoju milosť a milosrdenstvo všetkým, ktorí sa k nemu obrátia. Právo na jeho milosrdenstvo si nikdy nemôžeme zaslúžiť. Nič, čo môžeme urobiť, nám nikdy nedá právo na dar večnej spásy. Preto nás toto podobenstvo zvlášť povzbudzuje, aby sme sa na nebo a život na zemi v milosti pozerali z perspektívy „daru“. Všetko je darom od Boha. Či už sa obrátime na konci života po tom, čo sme žili hriešne, alebo sme celý život slúžili Božej vôli, všetko je nakoniec dar, všetko je milosť.

Len keď pochopíme Božiu dobrotu a nekonečnú štedrosť, budeme schopní prekonať pokušenia žiarlivosti a sebectva. Tí, ktorí zasvätili celý svoj život láske k Bohu, ak je to skutočná láska a služba Bohu, získajú vďaka tomu perspektívu Božej mysle a srdca. Súčasťou tejto perspektívy je horiaca túžba rozdávať nekonečnú Božiu milosť a milosrdenstvo všetkým, ktorí sa k nemu obrátia. Aj ten najzatvrdnutejší hriešnik, ktorý bol vo svojom živote zdrojom mnohých zranení, je kandidátom na plnosť Božej milosti, ak robí pokánie. To musí byť našou túžbou.

Zamyslime sa dnes nad tým, ako veľmi túžime po tom, aby tí, ktorí ešte neodovzdali svoj život Bohu, prišli k nemu a prijali plnosť milosti. Skúmajme, čo cítime k tým robotníkom, ktorí ešte nezačali slúžiť Bohu. Skúmajme tiež svoje pocity voči tým, ktorí si plnosť Božej milosti zrejme nezaslúžia. Ak zistíme, že žiarlime alebo súdime druhých z pohľadu pozemskej spravodlivosti, pracujme na odstránení tohto pohľadu a urobme z toho najhlbšiu túžbu svojho srdca, vidieť, ako Boh obdarúva plnosťou milosti každého človeka na tomto svete, keď sa k nemu obráti so skrúšeným srdcom.