Zamyslenia

27. august 2020 / svätej Moniky (spomienka)

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.

Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom.

Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde‘ a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami.“

Zamyslenie:

Bdejme. Pánovo pozvanie je naliehavé a jednoznačné. Bdejme a očakávajme Pánov návrat, pretože sa vráti v sláve a v plnosti času. Počas toho, ako Kristus žil na našej zemi, oznámil Božie kráľovstvo, ukázal nám pravú tvár Nebeského Otca, za nás zomrel a vstal z mŕtvych a vráti sa v plnosti času, aby pritiahol každé stvorenie naspäť k sebe. Tak ako hovorí svätý Augustín: „Nespokojne je moje srdce, kým nespočinie v tebe Bože.“ Toto je viera učeníkov, to je dôvod, prečo sme ako služobníci, ktorí očakávajú návrat Pána uprostred noci. A presne takto sa cítime, akoby naše srdce bolo v noci, spánok ťaží naše viečka a pociťujem únavu, ktorá je náročná. Je to hlboká noc čakania, v ktorej sa ale objavuje i riziko straty osobnej viery alebo reálny pocit bezvýznamnosti očakávania. Koľkí z našich priateľov a známych hovoria, že naša viera nemá zmysel, že už nie je aktuálna, že je iluzórna, že Ježiš bol dobrý človek, ale tam to končí. Preto bdejme v tejto noci sveta, aby sme sa nevzdali. Bdejme, pretože viera je skutočne bdelá dôvera, dlhé čakanie, túžba srdca, ktorá ale nevyjde nazmar. Bdejme, pretože Pán je blízko.