Zamyslenia

3. pôstna nedeľa

Dnešné Božie Slovo:
„Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.
Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.
Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“

Žena
mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda
živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu
a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“

Ježiš
jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije
z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám,
stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“

Žena
mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela
sem chodiť čerpať!“

Povedal
jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“

Žena
mu odpovedala: „Nemám muža.“

Ježiš
jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov
a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“

Žena
mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto
vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba
klaňať.“

Ježiš
jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi
ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte;
my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina,
ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu
a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo
sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“

Žena
mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám
všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ Vtom
prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik
nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“

Žena
nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na
človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“

Vyšli
teda z mesta a šli k nemu.

Medzitým
ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“

On
im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“

Učeníci
si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“

Ježiš
im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať
jeho dielo. Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa,
hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu!
Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne
tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva
a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali
iní a vy ste vstúpili do ich práce.“

Mnoho
Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá
svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“

Keď
Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal.
I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo.
A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli
a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Jn 4,5-42.

Zamyslenie:

 „Daj sa mi napiť!“  Ježišove slová,
ktoré ma oslovili. Naozaj Ježiš žiada vodu ? Podľa mňa žiada jej srdce (srdce
ženy), ako aj  NAŠE SRDCIA. Ježiš vie, že
keď mu odovzdáme celá naše srdce, už nikdy nebudeme smädný. Podobne ako sa aj
ďalej prihovára žene . „Keby
si poznala  Boží dar a vedela, kto
je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by
ti dal živú vodu.“

A to
ma núti zamyslieť sa na tým ako veľmi patrí moje srdce Ježišovi. Či tak trochu
nehrám s Ježišom hru :“Odovzdávam ti svoje srdce ale.., iba niekedy…,
ako sa mi to hodí .., teraz nie nemám čas…  alebo toto nevyriešiš za mňa… . „

Dlhé
obdobie som sa modlila za jeden dar, až nám bol nakoniec darovaný. Bola som šťastná,
až tak šťastná, že som nevedela uveriť tomu,  že to o čo som prosila sa stalo. Ten dar sa
ale rozplynul. Odišiel tak, ako aj  prišiel.

Moja
modlitba bola síce úprimná, ale moje srdce možno nebolo úplne odovzdané
a neverilo tomu za čo  prosilo.

Ježiš
túži aby mu naše srdcia patrili úplne, či už v modlitbách, chválach alebo
v bežných denných činnostiach. Prosme Ježiša aby nám pomáhal každý deň odovzdať
mu aspoň časť nášho srdca (našej pozornosti) , až mu nakoniec bude patriť celé.

Aplikácia:

1/ Som ochotný darovať svoje srdce JEŽIŠOVI a to bezvýhradne,  tak ako ON daroval svoj život za nás ?

2/ Verím v to o čo prosím?

Radka

vydatá
, manželka a matka, 32rokov

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie