ZAMYSLENIE NA 19. NEDEĽU V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evanjelium:

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“ (Lk 12, 32-48)

Podcast:

Zamyslenie:

Istý autor v časopise The Tablet pred časom (1. apríla 2000) pod pseudonymom Ignotus uverejnil článok, v ktorom píše o dvoch spôsoboch, ako je možné pristupovať k životu. Tieto dva spôsoby nazval plánovačpútnik. Plánovač má rád úplnú kontrolu nad svojím životom, a tak si neustále plánuje aj život ako celok, každú jeho etapu podľa vopred vytýčených cieľov. Plánovač neustále študuje prostredie, trendy, hodnoty. Svoje plány potom zariaďuje podľa toho, čo vidí: chce byť úspešný, prijímaný, uznávaný. Ak sa mu však jeho ciele nepodaria, je z toho hrozne zdeptaný a sklamaný.

Pútnik na druhej strane prijíma život ako dar, ktorý sa postupne odvíja, ako ho tak žije. Je presvedčený, že nikdy nie je možné mať nad životom a nad tým, čo sa v ňom deje a čo do neho prichádza, totálnu kontrolu. Pútnik nie je nikdy zdeptaný neúspechmi a sklamaniami. Pozerá sa totiž na ne ako na príležitosti k duchovnému rastu. Pútnik na rozdiel od plánovača nikdy nie je celkom nadšený hodnotami sveta, a preto ich nikdy neberie vážne. Plánovač odmieta žiť podľa viery. Chce mať všetko isté a jasné. Pútnik však žije totálne podľa viery. Vie, že život je plný rizík, no tieto riziká prijíma.

Výsledkom je život frustrácie, nervov a sklamaní u plánovača a život spokojnosti, vyrovnanosti a šťastia u pútnika. Pútnik má iba jedno motto: „vernosť ceste“. Plánovač sa vydá na cestu, no ceste sa neoddá. Chce si ju podmaniť, chce, aby sa mu cesta podriadila. Cesta je pre neho slúžkou, ktorú chce zapojiť do dosahovania svojich cieľov. Použije ju, keď ju potrebuje, inak ju vôbec neberie vážne. Pútnik však pokladá už cestu samotnú za cieľ. Každá jedna etapa cesty, ba každý jeden kamienok, most či míľnik je pre neho cenný. Pútnik neustále skúma výzvy cesty. Vedie s ňou dialóg, skúma ju, fascinujú ho jej tajomstvá. Preto je ochotný meniť často smer, ktorý si vytýčil, a prijať smer nový. Výsledkom môže byť to, že síce nepríde, kam chcel pôvodne prísť, no príde tam, kde prísť mal. Môžeme to povedať po kresťansky: nepríde tam, kde chcel prísť, on ale príde tam, kde ho chcel mať Boh. Toto všetko skrýva motto: „vernosť ceste“.

Vo svojom živote – vlastnom i iných – som sa stretol s veľa ľuďmi oboch druhov. Je pravda, typ plánovača je príťažlivejší: veď kto z nás nemá sny, túžby a plány. A plánovač žije z vlastných snov, túžob a vysokých mét. Hlavne, keď je človek mladý, chce byť úspešný, bohatý, slávny, pekný. No cesta k tomuto nie je vždy možná. A mnohí sa buď k tomu nedostanú – a to často preto, lebo ide o obyčajnú fikciu –, a potom sú sklamaní, alebo sa dostanú avšak ústupkami, alebo dokonca intrigami či nepoctivosťami. Veď čo by človek nedal za to, aby dosiahol vytúžený cieľ?

No typ pútnika je čosi, čo v sebe nesie definitívne náboj vyššej zrelosti, integrity a rastu. K typu pútnika mnohí dozrejú, hlavne keď skúmajú život, svoje miesto v ňom, hodnoty, vieru a hlavne Božie plány a vedenie človeka. Ja osobne pokladám to, že človek dozreje k tomu, že svoj život začne brať ako púť za veľký dar z neba a v istom zmysle aj za dosiahnutie veľkého stupňa zrelosti a integrity. Samozrejme nechcem povedať, že je to ľahké. No čo na tom?

Na ilustráciu cesty pútnika máme mnoho príbehov. Napríklad Máriu, Matku Ježišovu, ktorá svoje plány musela toľkokrát meniť, koľkokrát sa v súvislosti s Ježišom stretla s výzvami, ktorým ani trocha nerozumela. Jej snúbenec Jozef bol ďalším príkladom pútnika. A po nich mnohí iní: František Assiský či Ignác z Loyoly.

Aj keď svoju hodnotu má – s malými úpravami – aj cesta plánovača, ľudová zbožnosť bola vždy predsa len fascinovaná viac cestou pútnika. Ilustruje to známy príbeh o štvrtom kráľovi z Východu. Vieme, že do Betlehema k novonarodenému Ježišovi putovali traja králi. Títo traja králi tam doputovali, svoj cieľ dosiahli a vrátili sa domov. No vraj spolu s nimi vyšiel z Východu aj štvrtý kráľ. No ten sa po ceste kdesi zatáral. Nakoniec k Ježišovi prišiel: ale až vtedy, keď ho križovali. Zdržal sa tak, že po ceste neustále pomáhal ľuďom: tu v tomto, tam v inom. Dokonca aj svoj dar, určený pre Ježiša venoval núdznym. No pri Ježišovi potom vraj ostal, domov sa, na rozdiel od tých troch, nevrátil. Bolo to zlé? Možno práve v tomto bol ten najväčší dar jeho cesty.

V dnešnú nedeľu máme v druhom čítaní z Listu Hebrejom reč o Abrahámovi a o jeho viere. Abrahám bol takýmto pútnikom – mužom viery – lebo išiel na cestu nevedno kam. Viedlo ho iba Božie pozvanie a prísľub. A podobne je tomu aj v dnešnom evanjeliu. Tam je reč o správcovi, ktorý bol verný. Rozšírme si tú vetu. Čomu bol verný? Ceste, ktorú nastúpil, keď sa dal do služieb Pánovi. Preto, keď prišiel Pán, nech to bol v ktorejkoľvek etape jeho cesty, našiel ho pripraveného, pretože stále kráčal po ceste, na ktorú pri pozvaní od Pána nastúpil. V evanjeliu Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má.“ Sluha bol odmenený, lebo bol verný ceste. Vlastne preto, lebo bol verný Ježišovi. Veď či Pán nepovedal o sebe okrem iného: „Ja som cesta?“

Brat, sestra, kto si ty: pútnik alebo plánovač?

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.





Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie