Evanjelium:
S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ‚Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘ Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru.Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lk 14, 25-33)
Podcast:
Zamyslenie:
Aj keď sa dnes veľa hovorí o inkluzivizme – to znamená, že každý by mal mať prístup, čo sa týka povolania alebo životných príležitostí ku všetkému – sú stále veci, kde sa inkluzivizmus, a to právom, nerešpektuje. Sú jednoducho ľudia, ktorí na isté veci nespĺňajú podmienky, alebo sa na ne nehodia – aspoň nateraz.
Jednou z takýchto vecí je Ježišovo učeníctvo. Ježiš v evanjeliu dnešnej nedele uvádza tri podmienky, nevyhnutné pre tých, ktorí chcú byť jeho učeníkmi. Každú jednu z nich končí ráznym „… nemôže byť mojím učeníkom!“ Keď jeho slová počúvame, neubránime sa dojmu, že Ježiš ľudí neagituje, ale skôr ich posiela od seba preč. Pravda je však taká, že ak tí, ktorí sa chcú k nemu pridať, nemajú to robiť naplno, nech idú radšej domov.
Pozrime sa teraz na tie tri podmienky, ktoré Ježiš od kandidátov svojho učeníctva žiada, a tiež, či by sme my, každý jeden z nás, obstáli.
Prvou je: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.“ Niektorí vykladači sv. Písma hovoria, že slovo „nenávisť“ nemožno brať doslovne. Že v pôvodnom jazyku nebolo až také silné a dalo sa preložiť aj ako „menej milovať“ alebo „pokladať za menej dôležité“. Takáto interpretácia však určite nie je správna. Nemôžeš predsa obmedzovať lásku. Ak je niečo hodné lásky, potom to treba milovať tak, ako je to len možné. Čím viac miluješ, tým lepšie. Keď hovoríme o Bohu, že je láska, tým zároveň hovoríme, že Boh miluje všetko, miluje to rovnako, čiže dokonale. Teda milovať viac alebo menej je nezmysel. Nikto nie je schopný milovať priveľa. Nedáva teda zmysel aby sme Ježišove tvrdé slová v tomto zmysle redukovali na množstvo. Čo Ježiš chce nimi povedať je to, že kto chce byť jeho učeníkom a chce vytrvať vo vernosti evanjeliu, sa musí od istých ľudí oddeliť. Bodka. Ježišovo učeníctvo si vyžaduje, aby sme prerušili dokonca aj tie najbližšie putá.
Prečo toto Ježiš žiada? Jestvovali a stále jestvujú spoločenstvá, kde sú spojenectvá založené na rodine alebo kmeni. Tieto rodiny a kmene si navzájom pomáhajú a navzájom podporujú a to až tak, že sa môžu stať klanom, kde každý musí zachovávať to, čo sa od neho požaduje, či sa mu to páči alebo nie. Spomeňme si, koľko zla takéto rodinné a klanové zoskupenia dokázali v histórii popáchať, nielen rozličným zaznávaním a potláčaním nepriateľov či výslovným odpratávaním nepohodlných ľudí zo scény, ale aj cez distribúciu rozličných dobier, pomoci, pozícií, úradov a kdečoho len v rámci rodiny. Kto z nás nepozná termín nepotizmus, ktorý toto všetko vyjadruje. Chápeme už logiku Ježišových slov, že kto sa od tohto všetkého jasne neoddelí, nemôže byť jeho učeníkom?
Pozrime sa na druhú podmienku: „Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.“ Tento Ježišov výrok sa niekedy vykladá ako výzva obetovať rozličné skúšky a trápenia, ktoré nám každodenne prichádzajú do cesty. Iní zasa myslia, že je to výzva k umŕtvovaniu (ako keby Boh miloval bolesť). Lenže utrpenie je zlo, a preto sa mu máme vyhýbať a pomáhať aj iným, aby sa mu vyhýbali. Aj keď treba povedať, že láska k ľuďom si môže dosť často vyžadovať, aby sme sa zriekli kde tu kde čoho, dosť často aj veľkých vecí, ba dokonca znášali i hrdinské umŕtvovanie či pokorovanie.
Ježiš svojich učeníkov učí zhode medzi slovami a skutkami, medzi teóriou a praxou, medzi nadchnutím sa za niečo a schopnosťou svoje nadšenie pretaviť do viditeľného výsledku. Ježiš svojich učeníkov vyzýva, aby ho nasledovali tak, že budú niesť svoj kríž tak, ako on. Kríž je znakom, že človek je pripravený ponúknuť, obetovať svoj život tak, ako Ježiš.
Ježiš si pravdepodobne všimol, že mnohí z jeho poslucháčov si myslia, že preháňa. Preto im uviedol dve krátke, avšak jednoduché podobenstvá. Prvé je o človeku, ktorý chcel svoju úrodu ochrániť pred zlodejmi a zverou, a preto sa rozhodol na svojom poli postaviť vežu. Skôr, než sa do stavby pustil, sadol si a spočítal svoje peniaze, či na stavbu má. Druhé podobenstvo je o kráľovi, ktorý chcel ísť do vojny. Skôr, než by tak urobil, musel sa pozrieť na silu svojej armády. V dobe Ježišovej jestvovalo príslovie: „Ak chceš chytiť leva, zapichni svoj oštep do zeme. Ak nie si schopný ho zabodnúť dostatočne hlboko, nechaj radšej leva na pokoji!“ Skrátka, neklam sám seba. Učeníkom Kristovým nie si tým, že počúvaš jeho evanjelium a že ťa jeho slová nadchýnajú. Skôr, než sa staneš jeho učeníkom, vážne si odpovedz na otázku: „Som schopný a ochotný naozaj robiť všetko to, čo on odo mňa žiada? Som ochotný ísť na doraz?“
A konečne tretia podmienka učeníctva: „Ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.” Nejedná sa tu o pár centov naviac na charitu. Ježiš nežiada viac, on žiada všetko. Čo Ježiš tým myslí, ako je možné dať všetko?
Niektorí sa snažili túto dilemu vyriešiť tak, že kresťanov podelili na dve skupiny: na tých, ktorí boli volaní k dokonalosti (kňazi, rehoľníci, zasvätení laici) a ostatných. A nástojili na tom, že zrieknuť sa všetkého sú volaní iba tí prví; pre tých druhých to nie je. Tento šikovný trik však obral kresťanstvo o jednotu a rozčesol ho na dvoje: na učeníkov a na neučeníkov. Lenže v kresťanstve nejestvujú neučeníci. Všetci pokrstení sú učeníci. Ježiš to možno predvídal, a preto túto požiadavku opakuje viackrát. U samotného Lukáša ju Ježiš vyslovuje trikrát (okrem dneška aj v 12, 33 a 14, 33).
Prvotná komunita kresťanov v Jeruzaleme mala všetko spoločné. Tak sa stalo, že nebolo medzi nimi chudobných. Toto nemusí byť jediná cesta. Mohli a mali by sme skúšať iné cesty a spôsoby. Na spôsobe nezáleží. Na čom však záleží je, že ak sa rozhodneme nasledovať Krista ako jeho učeníci, musíme zmeniť svoj postoj k veciam sveta. Bolo by to v poriadku, ak by si ty bol bohatý a vedľa teba žil niekto v extrémnej chudobe a teba by to ani trocha netrápilo? A presne o toto ide.
Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
