Evangelium:
Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“ On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja‘ a: ‚Ten čas je už blízko.‘ Nechoďte za nimi! A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“ Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.“ (Lk 21, 5-19)
Podcast:
Zamyslenie:
Milí priatelia, vítam vás pri počúvaní tejto našej úvahy nad čítaniami nasledujúcej nedele. Skôr však, ako sa do nej pustíme, chcel by som vám položiť jednu otázku: Ako sa teraz, v tejto chvíli, cítite? Skúste sa na okamih do seba ponoriť a zistiť, ako sa práve teraz cítite. Možno niektorí ste napätí, niektorí nahnevaní, deprimovaní. No iste medzi nami nechýbajú ani takí, ktorí sú v dobrej nálade, spokojní a vyrovnaní. Ono to všetko závisí od toho, čo práve vo svojom živote prežívate. Ak ste prežili niečo zlé, nepríjemné, potom sa necítite dobre. Ak naopak niečo dobré, potom ste prirodzene v dobre nálade. Oba stavy či pocity sú súčasťou bežného života. Naša nálada a vnútorné pocity sa menia. Je tomu tak preto, lebo náš život a jeho obsah sa mení.
Dnešné evanjelium je v tomto zmysle pre nás dobrou školou. Ježiš mal pred sebou Židov, ktorí boli vo veľmi dobrej nálade. Ukazovali mu na svoj chrám. Bola to nádherná stavba. Architektonicky vydarená, ozdobená vzácnymi kameňmi a pamätnými tabuľami. Navštevovaná množstvom ľudí. Chrám bol znakom stability a pohody židovského národa. Aj keď im strpčovala život myšlienka na Rimanov, ktorých bolo vidieť všade, ako národ boli predsa v pohode. Chválili sa. Boli hrdí. Kto bol viac?
No Ježiš, bez toho, že by im bol chcel pokaziť ich dobrú náladu, ich vedie do hĺbky. To, čo vidia a čo im spôsobuje taký dobrý pocit, tu nebude naveky. Nech sa pozrú na svoje dejiny. Tento chrám, ktorý je tu pred nimi, je už štvrtý v poradí. Tie predchádzajúce boli spustošené. Tiež boli krásne a tiež boli pýchou ich súčasníkov. No prišla pohroma a bolo po nich. A tento dopadne podobne. Na chráme a na jeho kráse nemožno teda stavať svoju existenciu a svoju istotu. Prameňom istoty je niekto iný. Ten, ktorý tu je večne a kto sa vo svojej existencii nekláti a nemení. A to je Boh. Kto si toto neuvedomí, koleduje si o nepohodu a sklamanie.
A toto isté, milí priatelia, chce Ježiš povedať aj nám. To, aby sme boli pripravení na nepohodu. Nie, nemyslime si, že nám chce otráviť radosť, ktorú práve prežívame. To určite nie je jeho zámer. Skôr nás volá k tomu, aby sme boli realistami, lebo nepohoda je nutnou súčasťou nášho života, a teda keď príde, aby sme z nej namiesto problémov mohli radšej čosi vyťažiť.
O aké nepohody môže ísť? Evanjelium menuje niekoľko podôb nepohody, ktoré sa u človeka objavujú, a aj nebezpečenstvá, ktoré z nich môžu pochádzať. Prvou je zrútenie sa toho, čím sme sa tak veľmi chválili, na čom sme si zakladali, na čo sme boli tak hrdí. Prídu momenty, kedy sa nám – obrazne – náš chrám „ozdobený vzácnymi kameňmi a pamätnými darmi” zosype na hlavu ako domec z karát.Z nám úplne neznámych dôvodov sa Boh z nášho života zrazu akoby vzdiali. Ježiš – bude sa nám zdať –, ako keby bol úplne ticho, pochovaný v hrobe. Modlitba sa stane suchou a namiesto radosti, ktorú sme z nej zvykli cítiť, sa nám stane bremenom. „[Z našej bývalej spirituality] nám nezostane kameň na kameni, všetko bude zborené.”
Alebo sa môže stať, že naše posvätné miesto, ktoré sme si tak vážili a na ktorom sme si tak zakladali a na ňom lipli, sa stane „znesväteným“, málo svätým, alebo dokonca nezmyselným. Môže to byť naše manželstvo, naše kňazstvo, naše povolanie k rehoľnému životu alebo nejaké iné miesto, kde sa realizujeme, naše povolanie, naše zamestnanie, náš stav. Toto miesto sa nám bude zdať, ako keby z neho odišiel Boh a akoby stratilo pre nás ten predchádzajúci charakter posvätnosti.
V takýchto situáciách je nesmierne dôležité, aby sme počúvali, čo nám radí Ježiš: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a budú hovoriť: Ja som to [ten alebo to, čo hľadáš]! a: Ten čas je už blízko! Nechoďte za nimi.”
Takéto chvíle sú naozaj nebezpečnými chvíľami. Ony iste prídu do každého šťastného manželstva, ku každému vnútorne spokojnému kňazovi, rehoľníkovi alebo vyrovnanému človeku. Volania a ponuky, ktoré nám v takomto momente prichádzajú, sú zvyčajne spojené s odvedením nás od správnej cesty, od vernosti k Bohu a tým, ktorým sme sa zaviazali a ktorí nás milujú. Sú nebezpečnými preto, lebo sú to chvíle, kedy sme špeciálne zraniteľní.
Ďalšou skúškou, v ktorej sa bude nebo triasť „hrôzou a veľkými znameniami”, budú zrady a kompromisy voči nám. To sú chvíle, kedy máme pocit, že naši bývalí priatelia, dokonca naši blízki príbuzní sa obracajú hlučne proti nám a že nás nechápu. Ježiš nám tieto chvíle predstavuje a popisuje takto: „Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia…”
To, ako v takýchto chvíľach zareagujeme a ako na to odpovieme, nemôže byť vopred nacvičené alebo pripravené. Pripraviť sa na zradu jednoducho nie je možné. K tomuto typu problémov sa treba postaviť inak ako k tým predchádzajúcim. S tými predchádzajúcimi treba počítať a teda vopred sa na ne pripraviť. No s týmito počítať a teda sa na ne pripraviť nemožno. Ak by tomu tak bolo, potom by sme žili vlastne v ustavičnej upodozrievavosti voči svojmu manželskému partnerovi, svojej rodine, rehoľnej komunite. A je jasné, že takýto život by za veľa nestál. Preto Ježiš hovorí: „Zaumieňte si, že sa nebudete vopred pripravovať, ako sa brániť. Lebo ja vám dám výrečnosť i múdrosť, ktorej vaši protivníci nebudú môcť odolať ani protirečiť… Ak vytrváte, zachránite si život.”
Sú tu naznačené dve formy reakcie. Prvá je spontánna. Človek má byť otvorený voči tomu, čo sa proti nemu hovorí. Ale má byť otvorený aj voči Duchu Svätému, ktorý mu hovorí v jeho vnútri. Ak toto nezaberie, nasleduje ďalší krok, ktorý je v evanjeliu vyjadrený poslednou vetou. Tá nám naznačuje, že našou konečnou odpoveďou a reakciou na zlomyseľné skutky zo strany tých, ktorým sme dôverovali a verili, bude ticho. Avšak bude to ticho plné sily, vernosti a dôstojnosti. Tak ako tomu bolo u trpiaceho Služobníka Pánovho z proroka Izaiáša, teda u Ježiša na kríži. Ak vytrváte, zachránite si život.” Alebo ako táto veta znie v latinskom preklade: „in patientia vestra possedebitis animas vestras” – „vo svojej trpezlivosti budete vlastniť svoje duše“.
Milí priatelia, želám nám všetkým takúto trpezlivosť; trpezlivosť ktorá by nám v našich vzťahoch umožnila nie strácať, ale naopak pevnejšie vlastniť svoju dušu.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
