Zamyslenia

5. pôstna nedeľa

Dnešné Božie Slovo:
„Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“
Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“
Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“
Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“
Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“

Učeníci
mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti,
a oni si mysleli, že hovorí o spánku.

Vtedy
im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som
tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“

Tomáš,
nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime
s ním.“

Keď
ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia
bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo
k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.

Keď
Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta
povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj
teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“

Ježiš
jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“

Marta
mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“

Ježiš
jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj
keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš
tomu?“

Povedala
mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na
svet.“

Ako
to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela:
„Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to ona počula, vstala a šla
k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde
mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome
a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali
sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“

Keď
Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám
a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“

Keď
Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel
sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“

Povedali
mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil.

Židia
povedali: „Hľa, ako ho miloval!“

No
niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému,
urobiť, aby tento nezomrel?!“

Ježiš
sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá
kameňom.

Ježiš
povedal: „Odvaľte kameň!“

Marta,
sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni
v hrobe.“

Ježiš
jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“

Odvalili
teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti,
že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli
ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“

Keď
to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy
a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.

Ježiš
im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“

Mnohí
z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili
v neho.“

Jn 11,1-45

Zamyslenie:

V tomto evanjeliovom úryvku vnímam silné prepojenie
medzi priateľstvom a vierou. Na jednej strane je Ježiš, ktorý je veľmi
ľudský, miluje svojich priateľov Lazára, Martu a Máriu a zároveň koná
ako Boh, vracia život Lazárovi, ktorý nielenže zomrel, ale už páchne. Ježiš ma
v tomto úryvku prekvapuje, pretože, keď sa dozvie od sestier Lazára, že je
chorý, neponáhľa sa, zostane ešte dva dni tam, kde je. Nechá ho, aby klesol úlne
dole, do kráľovstva smrti, kde niet úniku. Jeho božšká moc žiari ako slnko,
pretože pre neho je smrť ako spánok, sám vraví: „Idem ho zobudiť.“ Aj ja vo
svojom živote mám skúsenosť, že keď som ho o niečo prosila, tak mi
neodpovedal hneď, ale počkal „svoje dva dni“, až kým som úplne vedela, že
ľudskými silami sa z toho nedostanem, že iba jeho zásahom sa to môže
zmeniť. Takéto skúsenosti ma vedú k posilneniu viery: „Pane, ty si Boh
a môj Pán, nik iný by to nevedel zmeniť.“ V úryvku vnímam silné
prepojenie kríža-choroby, smútku a Božieho úmyslu- zjavenie Božej slávy. A aj
o svojej smrti, tak ako o Lazárovej môže Ježiš povedať: „Táto
choroba/ táto krížová cesta nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol
oslávený Boží Syn.“ Vo svojom živote som zakúsila túto pravdu, že niektoré
ťažkosti života posilnili môjho ducha, otvorili ma chápaniu utrpenia druhých
a súcitenia s nimi. Ježiš plače s Máriou, vyjadruje svoju účasť
na jej smútku, ale posúva ju ďalej, nenecháva ju v beznádeji. Nie vždy sa
dokážem otvoriť Božej milosti, a vtedy mi Pán posiela priateľov, takých
ako Marta a vraví: „ …je tu (v tvojej bolesti) a volá ťa…“ Keď
dokážem rýchlo vstať a bežať k nemu ako Mária, potom sa môj hrob
smútku mení na radostnú oslavu života.