ZAMYSLENIE
NA ZELENÝ ŠTVRTOK

Evanjelium:

Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, , ale aj ruky a hlavu!“ Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, – preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“ Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: „Učiteľ“ a: „Pane“ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. (Jn 13, 1-15)

Podcast:

Zamyslenie:

Dnes si pripomíname prvý Zelený štvrtok v dejinách, keď Ježiš Kristus zhromaždil svojich učeníkov, aby slávili Paschu. Otvára novú Paschu novej zmluvy, keď sa jeho obeť prináša za našu spásu.

Počas Pánovej Večere Kristus ustanovuje služobné kňazstvo a Eucharistiu, a teda sviatosť, ktorá umožní, aby sa Eucharistia zvečňovala. Prefácia svätej omše odhaľuje jej význam: „On si vyberá ľudí, aby sa vkladaním rúk podieľali na jeho posvätnej službe. Ustanovuje ich, aby v jeho mene obnovovali obetu nášho vykúpenia, keď pred tvoju rodinu kladú jeho paschálny pokrm. Povoláva ich, aby viedli tvoj svätý ľud v láske, živili ho tvojím slovom a posilňovali ho sviatosťami.“

A ešte v ten istý štvrtok nám Ježiš dáva svoje nové prikázanie lásky: „Milujte sa navzájom. Ako som ja miloval vás, tak sa aj vy milujte navzájom (Jn 13, 34).“ Pred Ježišom bola láska založená na očakávanej odmene na oplátku alebo na plnení uloženej normy. Teraz je kresťanská láska založená na Kristovi. On nás miluje až do tej miery, že za nás dáva svoj život: to musí byť mierou lásky učeníka a signálom, charakteristikou kresťanského uznania.

My však nemáme schopnosť takto milovať. Nie je to len ovocie ľudského úsilia, ale dar od Boha. Našťastie, on je Láska a zároveň zdroj lásky, ktorú prijímame prostredníctvom eucharistického chleba.

Nakoniec dnes uvažujeme o umývaní nôh. Ježiš s postojom služobníka umýva nohy apoštolom a odporúča im, aby si navzájom umývali nohy (porov. Jn 13, 14). V Majstrovom geste je čosi viac než len lekcia pokory. Je to akoby symbol jeho umučenia, anticipácia úplného poníženia, ktoré musí vytrpieť, aby spasil všetkých ľudí.

Teológ Romano Guardini hovorí: „Postoj našej malosti, ktorá sa skláňa pred veľkým, ešte nie je postojom pokory. Je to jednoducho, postoj k pravde. Ale keď sa veľký skloní pred našou malosťou, to je

pravá pokora.“ Preto je Ježiš Kristus skutočne pokorný. Pred týmto pokorným Kristom sa naše
zaužívané vzorce rozbijú. Ježiš Kristus prevracia ľudské hodnoty a zároveň nás pozýva, aby sme ho
nasledovali a budovali lepší a iný svet založený na službe.

Myšlienky k dnešnému evanjeliu
„Pretože ľudská pokora je taká veľká, že aj Božská velebnosť ju chcela pochváliť svojím vlastným
príkladom, lebo pyšný človek by bol večne zahynul, keby ho nebol našiel pokorný Boh.“ (Svätý
Augustín)
„“Život znamená zašpiniť si nohy od prachu na cestách života a dejín. Všetci potrebujeme byť očistení,
umytí.“ (František)
„Pán, keď si zamiloval tých, ktorí mu patrili, miloval ich až do konca. Keďže vedel, že prišla hodina
odchodu z tohto sveta a návratu k Otcovi, počas jedla im umyl nohy a dal im prikázanie lásky. Aby im
zanechal prísľub tejto lásky, aby sa nikdy nevzdialil od svojich a urobil ich účastnými na svojej Pasche,
ustanovil Eucharistiu ako pamiatku svojej smrti a zmŕtvychvstania a prikázal svojim apoštolom, aby ju
slávili až do jeho návratu; tým ich ustanovil za kňazov Nového zákona.“ (Katechizmus Katolíckej
cirkvi, č. 1337)

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.