Zamyslenia

Katedra svätého Petra, apoštola

„Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich.
Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Mt 16,13-19

Zamyslenie:
Ak by sme sa spýtali dnešného sveta, za koho pokladá Ježiša, dostali by sme mnoho rôznych odpovedí.

Niekto by odpovedal, že Ježiš je historická postava, iný, že ide o najvýznamnejšieho proroka, ďalší by ho považoval za hlavného predstaviteľa nevšedného učenia či charizmatického kazateľa, štvrtý by len prekrútil očami a piaty by možno aj zanadával.

Inak to nebolo ani u jeho súčasníkov.
Ježiš bol stále tým istým Ježišom; napriek tomu ho rôzni ľudia vnímali rôzne.
Pre jedných bol Jánom Krstiteľom, pre iných Eliášom či Jeremiášom… a pre
Petra bol Synom Božím.

To, za koho ho ľudia pokladali, teda
nezáviselo od Ježiša, ako skôr od ľudí samotných. Záviselo to od ich
konkrétneho vnímania – od otvorenosti ich srdca a od ich schopnosti zastaviť sa
a snažiť sa pochopiť jeho učenie v kontexte vlastného života.

Inak to nie je ani dnes. Ježiš má vo
svete mnoho mien, no závisí len od nás, za koho ho budeme pokladať my. Sme
dostatočne otvorení jeho slovám, alebo ich nechávame preletieť jedným uchom
dnu, druhým von? Dovoľujeme mu premieňať náš život, alebo sa riadime podľa
svojich vlastných predstáv?