Piatok 5. týždňa v cezročnom období

„Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.“
Mk 7,31-37

Keď počúvame o Ježišových uzdraveniach, možno si v kútiku duše hovoríme, že …

… by sme chceli byť svedkom takýchto zázrakov. Že by sme chceli žiť v Ježišových časoch, pretože po videní takéhoto činu, uzdravenie hluchonemého, by sme isto svoj život už nikdy viac nežili, ako predtým. Možno si pomyslíme, že keby sme boli svedkami Ježišových činov – uverili by sme.

No je to tak?

Aj mne, najmenšiemu z malých, sa už mnoho stalo, že mi Ježiš otvoril uši a ja som zrazu počul – chápal slová, ktoré tu možno boli od začiatku, no až teraz som spoznal ich skutočný význam. Mnohokrát som sa stretol s človekom, ktorý bol v ťažkej situácií, a hoci som bol bez slov, Pán mi dal slová a ja som hovoril.

Toto sú každodenné zázraky, ktoré Ježiš robí aj v našich životoch. Uzdravuje našu slepotu, hluchotu a iné hendikepy. Pretože, keď sa mu odovzdáme – Duch svätý preberá riadenie a naše nedostatky premieňa v požehnanie.

Zázraky, ktorých túžime byť svedkom, sa možno stali aj nám osobne, no my sme si to ani nevšimli.

Aplikácia:

1/ Som citlivý aj na drobné milosti v mojom živote? Uvedomujem si, že i drobnosti, ako to že som našiel parkovacie miesto, poradil priateľovi či našiel stratené kľúče môžu byť malým zázrakom?

2/ Ak poznám svoje hendikepy, prosím Ježiša, aby och uzdravil alebo sa spolieham iba na vlastné odhodlanie?

Feri

slobodný, marketing, 25 rokov



Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie