Zamyslenia

Piatok po Popolcovej strede

„K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“ Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.“
Mt 9, 14-15

Zamyslenie:
Ježiš dáva učeníkom Jána Krstiteľa a farizejom krátko po výroku o potrebe lekára chorým ďalšiu jasnú odpoveď:

pôst
v čase radosti z fyzickej prítomnosti živého Boha na Zemi nemá zmysel.
Niežeby Ježiš podceňoval pôst, varuje však pred jeho formálnosťou, s akou
ho praktizovali farizeji. Apoštoli vidia, počujú, cítia novú zvesť na vlastnej
koži, nemôžu sa postiť. To budú robiť neskôr – po Ježišovej obete na kríži.

Vstupom
do pôstneho obdobia nás Boh pozýva nielen k hlbšiemu prežívaniu tajomstva
ukrižovania a zmŕtvychvstania jeho Syna, ale predovšetkým na cestu
obrátenia; k zanechaniu všetkého čo nám berie „ženícha“, všetkého, čo nám
bráni žiť v plnosti s Kristom. Je to čas milosti a príležitosti
prosiť Boha, aby nám zjavil čo nás od Neho vzďaľuje, čo zaťažuje naše srdce,
myseľ, dušu, či telo, a následnej vôle obetovať to a tým priľnúť
pevne späť k nášmu Otcovi. Je ale dôležité pýtať sa vo svojom vnútri, či
tým chceme osláviť Jeho, alebo seba. Či nie je pôst len inou formou diéty,
primárne ozdravovacou kúrou, alebo akciou, ktorou si dokazujeme vlastnú
jedinečnosť, keď nás niekto za ňu pochváli.

Chcem
dnes aj pôstom odovzdať Pánovi moje prekážky, vrátiť sa k Nemu a dovoliť mu
konať v mojom živote, byť soľou zeme…