Streda 22. týždňa v Cezročnom období

Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich. Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“ A kázal po judejských synagógach.

Lk 4, 38-44

Zamyslenie:

Skloniť sa pred niekým a k niekomu, aby som mu mohol vyjadriť nehu, náklonnosť, či ochotu pomôcť. Dnešné evanjelium nám práve ukazuje obraz takéhoto Ježiša, ktorý sa skláňa k Petrovej svokre, ktorá trpí horúčkou. Myslím si, že je dobré a vhodné zastaviť sa dnes práve nad termínom „skloniť sa“ a pozrieť sa naň v širšej a ešte pravdivejšej realite.

Ježíš, jednorodený a jediný syn Nebeského Otca prišiel na svet, zobral na seba ľudskú prirodzenosť a stal sa jedným z nás. Neustále sa skláňa k nám, k nášmu ľudstvu, ktoré je postihnuté zlom a horúčkou hriechu. Neustál k nám naťahuje svoje ruky, aby nás uzdravil a zachránil. Toto je ovocie jeho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania, jedným slovom „vykúpenia“, ktoré sa neustále deje v dejinách sveta a v živote každého z nás. Kristovo skláňanie sa dosahuje svoj vrchol na Kalvárii, na kríži a v hrobe. Vieme, že plody spásy pochádzajú z tohto hlbokého Ježišovho uponíženia sa. Nepriateľ, žalobca a pokušiteľ bude na konci vekov navždy uvrhnutý do pekla, ale Kristus bude slávne stáť vedľa nás ako náš obhajca v Otcovej sláve. Ale i dnes, neustále sa k nám skláňa, aby nám podal svoje ruky, aby nás osvietil svojím slovom, aby nás živil svojím telom a krvou. Ježiš sa skláňa nad každým jedným človekom, aby nám ukázal svoju lásku, aby nám pomohol. A je neuveriteľné, pre nás možno až nepredstaviteľné, že Kristus sa v tomto skláňaní k nám nikdy neunaví.