Streda po Zjavení Pána

„Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“ On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“ Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“ Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.“
Mk 6,34-44

Pri čítaní tejto stati
písma nám zarezonovala Ježišova výzva: „Vy im dajte jesť!“ Prečo im
to povedal? Veď vedel, že učeníci nemajú ani peniaze ani možnosť nasýtiť
zástup. Predsa ich vyzýva, aby niečo urobili.

Bolo to pre nich
nemožné, preto sa nechápavo obrátili na Ježiša so svetskou otázkou. Snažili sa
vzniknutú situáciu vyriešiť ľudskými silami namiesto toho, aby sa obrátili na
Ježiša s prosbou o pomoc: “Pane, je to nad naše sily. Pomôž.” Ježiš toto všetko
vie, predsa ich napriek ich bezmocnosti vyzýva, aby sa išli pozrieť, koľko majú
jedla, aby konali.

Koľkokrát sa nám stáva,
že sa nám naše životné skúšky zdajú byť príliš veľké, priam neriešiteľné? Či
Boh nechce aj od nás, aby sme naše problémy položili najprv do Jeho rúk,
pozreli sa na ne Jeho pohľadom, no zároveň aby sme od Neho pasívne nečakali, že
ich za nás vyrieši?

Ježiš mohol urobiť
zázrak aj bez matérie. Poslal však učeníkov pre niečo, čo priniesli oni: päť
chlebov a dve ryby. Naše chleby a ryby sú často naše skutky, ktoré sú potrebné
na to, aby Boh pohol s našou “nevyriešiteľnou” situáciou.

Snažíš sa aj ty prinášať svojich päť chlebov a dve ryby pred Pána?

Aká bola tvoja posledná “nevyriešiteľná” situácia? Riešil si ju sám alebo s Pánom?

manželia Veronika (28
rokov, materská dovolenka) a Matej (27 rokov, informatik)