Utorok po 2.veľkonočnej nedeli 21.4.2020
Ježiš povedal Nikodémovi: Musíte sa znovu narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ Nikodém sa ho opýtal : „Ako sa to môže stať?“ Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. A neveríte, keď vám hovoríme o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Jn 3,7b-15
Zamyslenie:
Väčšina z nás bola pokrstená, keď sme boli bábätká. Rodičia nás vodili do kostola na sväté omše, učili nás modliť a postupne, ako sme rástli privádzali nás ku sviatostiam. Niektorí to berú ako takú povinnosť – modlitba, sviatosť zmierenia, svätá omša, žiť život sviatostný… Ale prečo „povinnosť“? Keď sa rozhliadneme okolo seba, koľko lásky a požehnania je nám prejavené od nášho Nebeského Otca. Zastavme sa a ponorme sa do jeho lásky. Zahĺbme sa do sebe a nechajme sa ním prežiariť. Otvorme si srdce a s láskou nazerajme na Pána.
Aplikácia:
Pane, túžim sa s Tebou stretávať denne v uzobranej modlitbe?
Pane, je moje úsilie dostačujúce pri spoznávaní Tvojho Božie Slovo?
Emília
Vydatá, informátor/administratívny pracovník, 58rokov
Tweet
