Prečítajte si zamyslenie na 1. adventnú nedeľu
„Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo
za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred
potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe
vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých,
tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden
bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá,
druhá sa ponechá.
Bdejte teda, lebo
neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel,
v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu
vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka
príde v hodinu, o ktorej neviete.““
Mt 24,37-44
Dnes nám začína Advent. Začína i nový Liturgický rok. Začíname sa
znovu pripravovať na Vianoce. A začína i ďalšie obdobie, keď si, možno
opäť raz, povieme, že by sme chceli čosi nové začať. Dnes zažíname prvú
sviecu na adventnom venci, možno si dáme svoje prvé adventné
predsavzatie a v rodinách otvoríme prvé okienko adventného kalendára.
Dnešné evanjelium však nezačína nič nové. Naopak. V evanjeliu
Ježiš hovorí o tom, že v istom momente bude mať všetko svoj koniec – raz
všetko skončí.
Boží Syn upozorňuje na príchod „Syna človeka“ a hovorí,
že ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď prišla
potopa. A to bol záver. Ľudia pracovali na poli, či mleli v mlyne, no
svoju prácu ukončili – lebo zrazu, znenazdajky, prišiel koniec.
Noe staval svoj koráb a ako vieme, Noe sa zachránil. Vyhol sa „koncu.“ Čím to bolo? Čo ho zachránilo?
Nebolo to preto, že len počúval Boha, čo mu hovorí („Urob si koráb z cyprusového dreva,…“ Gn 6,14 a nasl.) . Nebolo to ani tým, že by začal stavať archu („A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.“ Gn 6,22 a nasl.). Nezachránilo ho ani to, že do korábu vzal zvieratá, ktoré mu Pán prikázal („Aj
z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na
zemi, vošlo po dvoch, samec a samica, do korába s Noemom, ako mu
prikázal Pán.“ Gn 7,8-9 a nasl.). Ani to mu nepomohlo, že do bezpečného korába voviedol svoju manželku, synov a nevesty („… jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov pred zátopou vody do korába.“ Gn 7,7).
Noe sa zachránil tým, že on sám „vošiel do korába“.
Dokončil to, k čomu bol povolaný. Nie len počuť Božie Slovo, nie len
začať podľa Neho konať, ale dokončiť to, k čomu som povolaný, je
záchranou.
Isto sme toho i my veľa začali. Niekto možno začal v novej
práci. Iní možno stavajú dom. Niekto začal včera predvianočné
upratovanie. Mnohí ďalší začali v tomto roku svoje štúdium, či tento
akademický rok je ich posledným. Iní možno vstúpili tento rok do
manželstva, či oslávili 15-te výročie rehoľných sľubov alebo niekoľko
desaťročí od kňazskej vysviacky. Čo všetko sme začali žiť a máme to
dokončiť?
Božie Slovo dnešnej prvej adventnej nedele nás vyzýva, ale sme nie len začali, ale vedeli i ukončiť veci. Aby sme „vošli do korába“, ktorý je našou záchranou., lebo „… každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, …“ (Mt 7,24)
Buďme múdri!
Buďme verní až dokonca!
Buďme Boží!
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
