Evanjelium:
Ježiš predniesol zástupom aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?‘ On im vravel: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia mu povedali: ‚Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?‘ On odpovedal: ‚Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.‘“ Predniesol im ešte iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“ Ďalšie podobenstvo im povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“ Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.“ On im povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!“ (Mt 13, 24-43)
Podcast:
Zamyslenie:
Trinástu kapitolu Matúšovho evanjelia by sme, milí priatelia, mohli nazvať Ježišovou rečou v podobenstvách. Obsahuje sedem podobenstiev: o rozsievačovi, o pšenici a kúkoli, o horčičnom zrnku, o kvase, o poklade na poli, o perle a o rybárskej sieti. Prvé štyri predniesol Ježiš zástupom, posledné tri spolu s výkladom podobenstva o kúkoli iba svojim učeníkom. Minulú nedeľu sme si čítali Ježišovo podobenstvo o rozsievačovi, v dnešnú nedeľu si čítame podobenstvá o pšenici a kúkoli, o horčičnom zrnku a o kvase a výklad podobenstva o kúkoli. Na budúcu nedeľu nás čakajú ešte podobenstvá o poklade na poli, o perle a o rybárskej sieti.
Nebudeme sa dnes z časových dôvodov venovať všetkým trom podobenstvám, ktoré si v dnešnom evanjeliu čítame. Podobenstvá o horčičnom zrnku a kvase si necháme na inokedy a sústredíme sa iba na podobenstvo o kúkoli a pšenici. Je tu však jedna zaujímavosť. Toto podobenstvo sa nachádza v dnešnom evanjeliu dvakrát, poučenie – alebo mohli by sme povedať aj dôraz – z nich plynúce je však v každom iné. Iné je v podobenstve samotnom, prednesenom učeníkom aj zástupom a iné iba učeníkom. Pozrime sa na toto podobenstvo a na jeho výklad podrobnejšie.
Odborníci hovoria, že spoločnosť tej časti sveta, v ktorej žil Ježiš, bola a zdá sa, že stále až doteraz je, dosť konfliktná. Ľudia mali napätia, zvady a nezhody a tieto neriešili ľahko. Obyčajne na nič nezabúdali a nič si neodpúšťali. Síce navonok sa tvárili, že si vychádzajú, no vo vnútri to bolo iné. Ľudia si vyrovnávali účty skrytým a zákerným spôsobom. Podobenstvo o kúkoli v pšenici je peknou ilustráciou práve takéhoto správania.
Nepriateľ zasial kúkoľ do pšenice. Tento fakt je v podobenstve spomenutý bez komentára. Komentár nebol potrebný, lebo Ježišovi poslucháči veľmi presne rozumeli, o čom je reč. Narodiť sa do rodiny neznamenalo len zdediť postavenie, bohatstvo, pocty a privilégiá, ktoré tá-ktorá rodina mala, ale znamenalo to zdediť aj jej nepriateľov. Na to, prečo sa rodiny v dávnom svete stávali nepriateľmi, jestvovalo pochopiteľne mnoho dôvodov. No nech bolo tým dôvodom čokoľvek, dôsledok bol vždy ten istý: postupne sa vyvinul stav nevraživosti, ktorý pribúdaním času iba silnel na intenzite a zákernosti. Členovia rodiny si nikdy neboli istí, kedy a odkiaľ príde od ich nepriateľa niečo, čím by im dal príučku a tak ich pred ostatnými zahanbil. Pripomínam, že na Blízkom východe je zahanbenie tým najhorším, čo môžete človeku spôsobiť.
V podobenstve je hanba namierená proti hospodárovi zasiata na jeho pole hneď po tom, ako tam bolo zasiate obilie, no viditeľnou sa nestáva hneď, ale až vtedy, keď oboje – aj obilie, aj kúkoľ – narastú do takej podoby, kedy ich bude možné od seba jasne rozoznať. A vtedy, keď sa tak stalo, sa celá dedina prišla na pole pozrieť. A keď tam videli, ako nepriateľ šikovne vybabral s hospodárom, všetci sa smiali a zabávali. Hospodár vyšiel na smiech a jeho nepriateľ získal body. No ich zábava sa ešte znásobila, keď hospodár svojím sluhom povie, aby kúkoľ nevytŕhali, ale aby ho nechali rásť spolu s pšenicou až do žatvy. Dedinčania čakajú, že hospodár vymyslí na svojho nepriateľa niečo, na čo tak skoro nezabudne. Nič také sa však nestalo. A hospodár v ich očiach skončí ako bezmocný a porazený.
Avšak zdanie klame. Hospodár je nielen prešibaný človek, ale je aj odborník, ktorý pozná svoju robotu. On vie, že pšenica je dosť silná na to, aby v boji s kúkoľom o živiny a vodu nielen prežila, ale dokázala aj prosperovať. A nemýlil sa. V deň žatvy tak má nielen svoju pšenicu, ale aj čosi naviac. Niečo, s čím nepočítal: kurivo do svojej pece. A tak príbeh končí tak, že jeho nepriateľ namiesto zahanbenia hospodára zahanbí sám seba. Posledným smiechom je smiech hospodára a jeho sluhov a nie smiech nepriateľa. Kto druhému jamu kope, sám do nej padne.
Aké poučenie z toho plynie? Ježišovým poslucháčom muselo byť jasné, že toto, čo im tu hovorí, nie je prednáška o poľnohospodárstve ani pestovaní pšenice. Ako vieme kúkoľ (Agrostemma githago) je jednoročná rastlina, ktorá v jednom steble vyprodukuje i stovky semien. Celá rastlina je jedovatá. Rastie len v prítomnosti jednoročných rastlín, hlavne obilia, ktoré, keď sa od jeho semien dostatočne nevyčistí, tak je nepožívateľne horké. Je to burina, ktorá sa šíri všade, kde sa pestuje obilie. V takom prípade by bolo lepšie, keby sa pole od kúkoľa očistilo, a to čím skôr, tým lepšie.
Takže ešte raz, toto nie je učenie o agrikultúre. Je to učenie o duchovných, morálnych a kultúrnych hodnotách. V spoločnosti, ktorá sa rada mstila a radovala z neprávosti, ktorá si rada pestovala a ničila svojich nepriateľov, lekcia o neodplácaní sa zlom za zlo a o neničení tých, ktorí sa správali inak než my, musela byť veľmi silná. A určite je silná aj pre nás dnes.
No poďme ďalej. Ako sme si povedali, Ježiš podobenstvo o kúkoli po tom, čo rozpustil dav svojich poslucháčov, vyloží, ale iba svojím učeníkom. A tu je to poučenie alebo ten dôraz trocha iný, než bol pri rozprávaní podobenstva samotného. Je zameraný viac na otázky, ktoré si ľudia vždy kladú: ako je možné, že je tu zlo? Odkiaľ prišlo? Nemá Boh nad tým vari moc? Ako je možné, že spravodlivý často trpí a bohapustému sa darí? Odpoveď na všetky tieto otázky tu nenachádzame. No nachádzame tu uistenie, že aj keď sa bezbožnému možno nateraz darí, predsa pri poslednom zúčtovaní si ho Boh nájde. Božie mlyny melú pomaly, ako to zvykneme povedať, ale isto. A tak ten, ktorý konal nespravodlivo, bude vždy konfrontovaný. Ale až na konci. A tiež nám z toho vyplýva, že „spravodlivý sa bude skvieť ako slnko v kráľovstve svojho Otca!“
Možno sme týmto záverom podobenstva prekvapení a možno tak trocha aj sklamaní. No mali by sme my lepšie riešenia? Čistky? Inkvizície? Tresty smrti? Genocídy? Toto všetko sme tu už mali. Pomohlo nám to? Ani najmenej.
Dôvera hospodára v pšenicu a v jej schopnosť, že v boji s kúkoľom obstojí a že teda prežije, stojí za povšimnutie aj pre nás, ľudí dneška. Možno tomu neveríme, ale dôvera v dobro, že ono je väčšie a silnejšie než akékoľvek zlo a násilie, je silnou zbraňou proti nezmyselnému a surovému násiliu, s ktorým sa aj dnes vo svete stretáme. Fungovalo to vždy v dejinách a bude to fungovať určite aj dnes, avšak iba za podmienky, že tomu dáme šancu.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
