Evanjelium:
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. (Jn 20, 19-31)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnešná nedeľa má mnoho prívlastkov. Nazýva sa Bielou nedeľou, lebo v prvokresťanských dobách katechumeni, ktorí boli pokrstení na veľkonočnú vigíliu si vyzliekali dnes svoje biele krstné rúcha. Nazýva sa aj nedeľou milosrdenstva, pretože v evanjeliu čítame, ako Ježiš prišiel medzi apoštolov do večeradla, dýchol na nich svojho Ducha a poveril ich, aby šli a odpúšťali ľuďom ich hriechy. No nazývame ju aj nedeľou pochybujúceho alebo neveriaceho Tomáša, pretože si čítame o tom, ako apoštol Tomáš odmietol uveriť apoštolom, že Ježiš vstal zmŕtvych, ba že bol dokonca v jeho neprítomnosti medzi nimi tu vo večeradle. A my sa pýtame, prečo Tomáš odmietol uveriť? Skúsme si nájsť odpoveď na túto otázku.
V ten večer prvého dňa v týždni, teda na veľkonočnú nedeľu, sedeli učeníci pospolu vo večeradle. Sedeli tam preto, lebo Mária Magdaléna im priniesla svoju správu. „Videla som ho!” povedala. Zdá sa, že učeníci neuverili tomu, čo im povedala. Nechápali totiž, že ak by sa také niečo aj mohlo stať, že by Ježiš bol vstal mŕtvych, prečo by to ako prvé mali vedieť ženy, dokonca Mária Magdaléna. Oni mu predsa boli bližšie, veď boli jeho učeníkmi, ktorí s ním strávili toľko času. A teda nevedeli pochopiť, že by tými, ktorým sa mal Ježiš zjaviť ako prvým, nemali byť oni, ale niekto iný.
No aj napriek tomu sa predsa zišli spolu, aby na neho čakali. Keď naozaj vstal zmŕtvych, snáď ich celkom neobíde. Boli takmer všetci. Takmer. Chýbal pochopiteľne Judáš. Avšak ani Tomáš neprišiel. Nemali potuchy, kde je. Aj keď sa o to pokúšali, akosi ho nevedeli nájsť. Možno odišiel do Galiley. Možno sa niekde utiahol, aby v tichu a v samote dokázal frustrácie a šoky z toho, čo v týchto dňoch zažil s lúčiacim sa, s mučeným, zomierajúcim a napokon mŕtvym Ježišom, spracovať. Nič o ňom nevedeli.
Ostatní desiati sa však zišli a aj napriek pochybnostiam o tom, čo im povedali ženy, rozhodli sa na Ježiša čakať. V tichu a možno aj v úzkosti čakali na jeho zaklopanie na dvere.
Zaklopanie však neprišlo. No On prišiel. Ježiš sa náhle objavil uprostred nich. Stratili reč. On k nim prehovoril. Odovzdal im svoju misiu. Povedal im: „Posielam vás do sveta tak, ako mňa poslal do sveta môj Otec!” To, čo od nich žiadal, bolo zrejmé a jasné: „Choďte do sveta aj keď vás nepozvali. Svet vás potrebuje. Vstúpte do neho bez zaklopania. Bez toho, že by ste čakali na, či vás vpustia alebo nie. Jednoducho, choďte!“
Pozerali na neho, čo im to hovorí, plní pochybností, ustarostení, nepripravení a bez ochoty urobiť takýto záväzok. Ježiš však pokračuje ďalej. Dýchne na nich a hovorí im: „Prijmite Ducha Svätého a odpúšťajte hriechy. Choďte! Nezdržujte sa. Svet na vás čaká.”
Keď to dopovedal, odišiel. A oni začali hovoriť, všetci naraz. Boli užasnutí. Bol to naozaj on. Aké prekvapenie. Ježiš vstal skutočne zmŕtvych, presne tak, ako im to rozprávali ženy. Aká nádherná správa. A aké silné stretnutie to bolo. Ich radosť a emócie boli vyburcované naplno.
Z toho, čo im Ježiš povedal neurobili však nič. Nešli von. Neodpúšťali hriechy. Neurobili nič preto, aby splnili misiu, ktorú im dal. Nepohli sa, zostali aj naďalej na tom mieste, kde boli, vo večeradle, po celý týždeň. A to aj napriek tomu, že bol do nich vdýchnutý Duch Svätý a oni boli vyzbrojení novou mocou.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
