Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.
Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“
Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.
Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“
Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“
Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“
Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
Anjel potom od nej odišiel.
Lk 1, 26-38
Čas a viera
v nemožné
Dnešné čítanie nám
otvára dvere k dvom veľkým úlohám, ktoré na Máriu čakali ešte predtým, ako
sa stala matkou, prijala Ježiša za svojho syna a prežila svoj život
v blízkosti Božieho syna.
Mária sa pri
slovách anjela Gabriela zarazila a rozmýšľala. Venovala mu
čas. Čas, ktorý sa v dnešnej dobe tak ťažko hľadá. Musím ísť do práce,
ešte nie je umytý riad, čakajú ma úlohy, už na mňa padá únava z celého dňa
a musím „vypnúť“. Ak by sme chceli vyčísliť, ako často povieme, že „nemáme
čas“, asi by sme sa denne dostali na dvojciferné číslo. Mária venovala
Gabrielovi čas a preto mohla naplniť Boží plán. Skús dnes, aspoň raz,
nevysloviť to magické „nemám čas“, ale venovať tie sekundy či minúty niekomu,
niečomu, čo ťa dnes potrebuje. Venuj jedno nemám čas, krátkej modlitbe
a uvidíš, akú silu jedno nevyslovené „nemám čas“ môže mať.
Mária uverila
nemožnému. Vo Svätom písme sa veľmi často stretáme s nemožnosťami. Mária
otehotnela, hoc muža nepoznala, Alžbeta otehotnela, hoc už bola v pokročilom
veku… Ja si však často poviem, že niečo nedám, že to je nemožné
a zabúdam na to, že na život, zázraky a nemožnosti nie som sama, že
ak vpustím Boha do svojho života, dovolím mu konať nemožnosti aj v mojom
každodennom živote. Na to, aby sa Mária stala Božou matkou, musela uveriť
v nemožné. Skús dnes i ty uveriť, že niečo dáš, že niečo je
možné… že Boh koná i v tvojom živote… Zázrak začína u teba,
tvojou vierou v nemožné. Skús sa dnes rozhodnúť pre zázrak.
Mária mala čas a uverila
v nemožné. Zamysli sa dnes nad týmito otázkami:
1. Venujem čas tomu, čo je podstatné, alebo ho strácam starosťami, nepotrebnosťami, strachmi, ktoré sa nikdy nenaplnia?
2. Verím, že sa môže stať zázrak i v mojom živote? Som otvorený/á nemožnému? Dokážem vykročiť v ústrety Božiemu plánu hoc sa môže zdať nemožný?
Jana
zasnúbená, prekladateľka a učiteľka,
30 rokov
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
