Zamyslenia

Zamyslenie na 24. nedeľu v Cezročnom období

Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

Mt 18, 21-35

Zamyslenie:

Dnes môžeme v evanjeliu vidieť, ako sa Peter pýta Ježiša na veľmi konkrétnu tému, ktorá sa ešte stále nachádza v srdci mnohých osôb: pýta sa na hranicu odpustenia; na to koľko krát je potrebné odpustiť; teda, čo je prípustné a čo už nie. „Peter si zaiste myslel, že povedal niečo veľké.“ (Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi). Ale Pán ho opravuje a dáva mu nečakanú a jasnú odpoveď: pre odpustenie obmedzenie jednoducho neexistuje: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 18,22). A pre vysvetlenie tohto tajomstva, tejto skutočnosti Ježiš hovorí podobenstvo. Kráľova otázka v podobenstve sa sústreďuje na tému odpustenia: „Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ (Mt 18,33).

Odpustenie je dar, milosť plynúca
z Božej lásky a milosrdenstva. Ježišovo odpustenie nemá žiadne hranice, ale má
to podmienku: je potrebné k nemu prísť s opravdivou a úprimnou ľútosťou.
A to si vyžaduje otvorenosť nášho srdca pre skutočnú zmenu a zároveň,
aby sme aj my konali tak, ako Pán koná s nami.

Hriech nás vylučuje z Božieho kráľovstva. (porov. KKC č.1470). Ale máme záchranu – Božie milosrdenstvo. Pri obrátení na Krista prostredníctvom sviatosti zmierenia a viery prechádzame zo smrti do života a do naše života vstupuje Božie odpustenie. Katechizmus katolíckej Cirkvi nás učí: „Lebo teraz, v tomto živote sa nám poskytuje možnosť voliť si medzi životom a smrťou a len kráčajúc cestou obrátenia, môžeme vojsť do Božieho kráľovstva.“ (KKC č.1470)

Pánovo odpustenie našich hriechov nás privádza
k tomu, aby sme sa:

1, vyhýbali smrteľným hriechom;

2. ľahšie vyhýbali všedným hriechom, pretože skúsenosť Božieho odpustenia nás robí rozvážnejšími a opatrnejšími;

3. prostredníctvom cnostných skutkov zbavovali zlých návykov;

4. podobali Kristovi.

Svätý Augustín tému odpustenia z dnešného evanjelia zhrňuje slovami: „Odvažujem sa povedať: ak zhreší aj sedemdesiaty ôsmy raz, odpusti. A ak aj sto ráz, a vôbec, koľko ráz zhreší, toľkokrát odpusti. Kristus našiel tisíce hriechov, a predsa všetky odpustil. Preto ani ty neodopieraj milosrdenstvo. Apoštol totiž hovorí: odpúšťajte si navzájom, ak by mal niekto niečo proti druhému, ako aj Boh v Kristovi odpustil vám (porov. Kol 3,13).“ (sv. Augustín, O Pánovom slove)