Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“
Mt 20, 1-16
Zamyslenie:
Počas posledných letných nedieľ
sme počúvali evanjelistu Matúša, ktorý nám predstavoval rôzne obrazy Božieho
kráľovstva, vychádzajúce z ohlasovania Ježiša Krista. Aj dnešné evanjelium pokračuje
v tejto téme a prirovnáva Božie kráľovstvo k vinici.
V Starom zákone sa vyvolený Boží
ľud Izrael prirovnával k Pánovej vinici. Dnes môžeme k vinici prirovnať aj
novozákonný Boží ľud, Cirkev, ktorá sa zrodila z prebodnutého srdca Ježiša
Krista, zosnulého na kríži.
To, že patríme k vyvolenému Božiemu ľudu je dôsledkom Božieho povolania, s ktorým sa obrátil na každého jedného z nás ako to čítame u sv. Jána: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás“ (Jn 15,16), a zároveň aj z vôle Nebeského Otca, toto povolanie rozšíril na všetkých ľudí, pretože vo svojej nesmiernej láske chce všetkých spasiť.
V dnešnom podobenstve si môžeme všimnúť nápadné zdôraznenie reptania pracovníkov, ktorí pracovali celý deň. Sú obrazom staršieho brata z podobenstva o márnotratnom synovi. Aj oni chápu povolanie účasti na Božom kráľovstve, čiže svoju „prácu vo vinici“ ako ťažkú drinu a vyjadrujú to aj slovami: „Znášali sme bremeno a horúčavu dňa“ (Mt 20,12). Namiesto toho, aby vo svojej práci vo vinici videli výsadu, ktorou ich Boh uprednostnil a preto pracovali so synovskou radosťou, vidia v tom iba námahu a správajú sa ako nespokojní sluhovia.
Život viery je pre nich niečím, čo ich zväzuje
a zotročuje a vo svojom vnútri závidia tým, ktorí si vonku – čiže neveriacim –
že si môžu „užívať život“. Život podľa evanjelia chápu skôr ako obmedzenie než
ako krídla, ktoré ich nesú životom až k jeho plnosti vo večnosti.
Sú presvedčení o tom, že si spásu zaslúžili svojou činnosťou a preto sa porovnávajú s druhými a žiarlia na nich. Nepochopili podstatu spásy: nedá sa ničím zaslúžiť a môže sa prijať len ako dar. Preto je ich vypočítavý a závistlivý postoj v ostrom protiklade s dobrotou a veľkodušnosťou Nebeského Otca, „ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2,4). Žalmista to vyjadruje slovami: „Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.“ (Ž 145, 9). Preto aj pozýva všetkých do svojej vinice.
Aplikácia:
- Mám radosť z toho, že som členom Cirkvi, že patrím k vyvolenému Božiemu ľudu?
- Viem aj ja milovať a pomáhať nezištne? Jednoducho sa darovať?
Zamyslenie v audio podobe:
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
