Žila vtedy prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Lk 2, 36-40
Dnes máme pred sebou dva príklady
dlhého životného obdobia, ktoré je zdanlivo nezaujímavé, priam nudné. Najprv
jen nám predstavená prorokyňa Anna – muža stratila veľmi rýchlo, a jej krátky
manželský život sa prakticky premenil na pobyt v chráme. Následne vidíme Ježiša,
ktorý sa s rodinou vrátil do Nazareta, aby tam žil svoju mladosť, pričom
sa oveľa viac nedozvedáme.
Možno by sme očakávali, že život Anny
– svätej ženy, prorokyne – bude opísaný dobrodružnejšie, že evanjelista
spomenie koľko rôznych zázrakov urobila, koľkým ľuďom zmenila život. Takisto
o Kristovi, našom Spasiteľovi, by nás zaujímali rôzne pikošky z jeho
mladosti a chceli by sme vidieť viac takých príbehov, ako keď ako dvanásťročný diskutoval
v chráme.
Dnešný text však nespĺňa takéto
očakávania. Namiesto života svätých ľudí plného zázrakov a výnimočných
vecí je náš pohľad upriamený na niečo iné – na každodennosť.
Evanjelium nám dnes hovorí, že
žiť svätý život neznamená nutne robiť veľké znamenia, hovoriť k masám alebo
byť strojcom veľkých projektov. Ako hovorí pápež František – sme povolaní byť
svätými tak, že budeme žiť s láskou a ponúkať svedectvo
v zamestnaniach všedného dňa, tam, kde sa každý nachádza. Napokon ani
o Kristovi nemôžeme povedať, že svätým sa stal až potom, ako začal verejne
účinkovať a robiť mnohé znamenia – celý jeho život tu na zemi je príkladom
svätosti, a väčšinu z neho prežil pri bežných povinnostiach. Čo je
však dôležité – určite napĺňal každý deň láskou a službou Bohu.
Aplikácia:
Pozerám sa na moje zamestnanie a všedné povinnosti ako na niečo, čo je prekážkou a otravou v mojom živote, alebo ako na dar, ktorý je prostriedkom k svätému životu?
Vnímam, že moje všedné povinnosti sú priestorom, kde môžem slúžiť v láske? Vykonávam svoje povinnosti s láskou a patričnou zodpovednosťou?
Rastislav
slobodný, programátor, 27 rokov
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
