ZAMYSLENIE
NA 5. NEDEĽU
V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evanjelium:

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 13-16)

Podcast:

Zamyslenie:

Hovorí sa, že zlo je nákazlivé. No aj dobro je nákazlivé a možno ešte viac než zlo, len sa o tom toľko nehovorí. Ak je to tak, potom by nás určite zaujímalo, ako tomu zlu pomôcť, aby bolo menej nákazlivé, a naopak dobru, aby bolo nákazlivejšie viac!? Presne o tom je, milí priatelia, evanjelium dnešnej nedele.

V časti svojej Reči na hore, ktorá nasleduje hneď po blahoslavenstvách, o ktorých sme uvažovali minulú nedeľu, nás dnes Ježiš volá k tomu, aby sme sa stali dobrými. A to tak dobrými, aby táto dobrota z nás sálala, a to tak až tak, že by pretvárala prostredie, v ktorom sa nachádzame. Toto sálanie nemá byť manipulatívne ani násilné. Vlastne ono nemá byť ani naším prvotným cieľom. Naším prvotným cieľom má byť byť dobrými. To, že naše prostredie sa našou dobrotou pretvára, je skôr dôkazom toho, že naše dobro je naozaj dobrom.

Ako na to? Ježiš hovorí, že tak, že sa staneme soľou zeme a svetlom sveta. Ak sa staneme týmito dvoma vecami, a to správnym spôsobom, potom naša dobrota bude nielen pretvárať svet, ale ľudí bude navyše viesť k tomu, že začnú oslavovať Boha. Pozrime sa na každú jednu z týchto metafor – soľ a svetlo – zblízka a zistime, čo nimi Ježiš presne myslel.

My dnes vieme toho o soli určite omnoho viac, než vedeli ľudia v dobe Ježišovej. Vieme, že po chemickej stránke je to chlorid sodný. Vieme tiež, že v moriach, oceánoch a pohoriach našej planéty sa jej nachádza toľko, že keby sme ňou pokryli celú našu zem jednou vrstvou, jej hrúbka by bola asi 160 metrov. Tiež vieme, že plodová voda, v ktorej sa každý z nás nachádzal v tele svojej matky počas celých deväť mesiacov pred svojím narodením, obsahuje presne také isté množstvo soli ako oceán. No aj napriek týmto a ešte iným poznatkom o soli, ktoré máme, keď počujeme slovo soľ, napadnú nás skôr veci omnoho jednoduchšie: ako napríklad obyčajná soľnička na našom stole. Svoj stôl si bez nej nevieme predstaviť, a to aj napriek varovaniam lekárov v súvislosti s naším vysokým krvným tlakom. Hoci je soľ pre nás ľahko dostupná a je lacná, predsa máme pred ňou úctu, lebo vieme, ako veľmi je pre život dôležitá.

Toto si uvedomovali ľudia vždy. V dávnych časoch však nebolo ľahké sa k soli dostať. Ľudia ju získavali odparovaním morskej vody na slnku, čo bolo veľmi prácne a čo spôsobovalo, že soľ mala takú veľkú cenu. Rozprávka Soľ nad zlato nie je len púhym výmyslom. Ľudia so soľou obchodovali, vymieňali ju za zlato alebo diamanty, a keď niekomu chceli prejaviť úctu, vo svojom dome ho ňou vítali. Pre Rimanov bola soľ taká vzácna, že legionári dostávali časť svojho žoldu v soli. Odtiaľ možno pochádza aj talianske slovo salario pre mzdu (alebo anglické salary – mzda, zárobok, plat).

Prečo si soľ ľudia tak vážili a vážia? Pre dve veci. Prvou je schopnosť soli konzervovať potraviny. V dobe, kedy neboli ešte chladničky a mrazničky, jedlo podliehalo rýchlo skaze. Soľ mu v tom bránila. Druhou vecou je chuť. Jedlo bez soli takmer nechutí alebo chutí ako servítka.

A presne na tieto dve vlastnosti myslí Ježiš, keď nás, svojich nasledovníkov prirovnáva k soli. Máme byť čistou soľou, ktorá svet nielen chráni pred tým, aby sa rozložil v mravnej skazenosti, ale tomuto svetu dodáva aj chuť. Kresťan by mal byť človekom, ktorého prítomnosť je všade vítaná a ktorý každé prostredie, v ktorom sa nachádza, pretvára na čosi pekné; teda dáva mu chuť. Určite poznáme ľudí, ktorí keď vojdú do miestnosti, ako keby tam vošla nejaká pozitívna energia. Presne toto má Ježiš na mysli. Je pravda, pre niektorých z nás to nie je ľahké. Ale je to ideál, o ktorý sa máme denne snažiť.

O tom, že svet je dnes hodne skazený, možno netreba nikoho presviedčať. Skazenosť – so všetkým tým, čo ju doprevádza: zápach, rozklad, úpadok, bieda – trčí z každej strany. Mravná spustlosť, korupcia, útok na rodinu, neúcta k životu, neúcta k posvätnu a mnohé ďalšie prenikajú do všetkých sfér nášho života a majú dokonca ambície presviedčať ľudí, že práve oni sú týmito správnymi vecami. Kresťan by mal byť soľou, ktorá nášmu svetu pomôže celkom sa nerozložiť a tak prežiť. On sám by sa mal byť schopný rozlišovať medzi tým, čo ho buduje a čo rozkladá, a podľa toho sa aj rozhodnúť. Nemal by však zabudnúť, že tendencia k popleteniu hodnôt a k zatemneniu rozumu nie je vzdialená nikomu, a teda ani jemu, a preto by mal byť pri tom všetkom pokorný a obozretný. Lebo – ako pripomína Ježiš – soľ môže svoju chuť a ostatné svoje schopnosti aj stratiť. A naozaj, toto potvrdzuje aj staré latinské príslovie: „Corruptio optimi maxima!“ – „Skazenosť najvyšších býva najhlbšia!“

Ďalšou metaforou, ktorú Ježiš dnes používa o svojich nasledovníkoch, je svetlo. „Vy ste svetlo sveta,“ hovorí. Aj svetlo je, podobne ako soľ, vec vzácna. V Ježišových časoch ľudia bývali v domoch, ktoré boli buď bez okien, alebo okná boli maličké, čím si svoje príbytky chránili v zime pred chladom a v lete pred horúčavou. To však spôsobovalo, že ak boli vo vnútri alebo v noci, boli v tme. Používali síce olejové lampy, ale vieme si predstaviť, že to bola – hlavne pre chudobných – vec nie celkom bežná. Svetlo bolo teda pre nich vzácnosťou.

Takúto dobu si my dnes, keď máme svietidlá od výmyslu sveta, ťažko vieme predstaviť. No o to viac nás vystraší, keď svetlo zrazu všade vypne a my sa ocitneme v tme. Aká to úľava, keď nám niekto príde naproti so svetlom. Aký je zmysel svetla? Po prvé, svetlo robí život žiteľným. Bez svetla nie sme schopní konať žiadne aktivity. Po druhé, svetlo ukazuje smer. Keď niekto zablúdi v lese, ak vidí pred sebou svetielko obydlia, vie kam ísť. Taká istá je rola majáka na pobreží: aby priviedol loď do prístavu.

Tieto dve úlohy svetla máme ako kresťania podľa Ježiša plniť. Máme ľuďom svietiť nie do očí, aby sme ich oslňovali sebou samými, alebo aby sme ich konfrontovali. Našou úlohou je posvietiť im na ich život a pomôcť im nájsť preň vlastné riešenia, prípadne nové možnosti. A tiež, ak sú dezorientovaní alebo zblúdení, pomôcť im – ako maják lodi – nájsť cestu do prístavu, domov. To všetko sa však dá, ako hovorí Ježiš, iba za predpokladu, že svoje svetlo neukryješ, obrazne povedané, pod mericu. Ako ktosi povedal: „Nemôžeš byť majákom, ak tvoj život nežiari!“

Modlitba Společnosti Božího Slova:

Čtvrthodinová modlitba

Bože, věčná Pravdo, věříme v tebe.
Bože, naše sílo a spáso, doufáme v tebe.
Bože, nekonečná dobroto, milujeme tě celým srdcem.
Poslal jsi své Slovo jako Spasitele světa, učiň, abychom v něm byli všichni jedno.
Vylij na nás Ducha svého Syna, abychom oslavovali tvé jméno.

Vzývání patronů Společnosti Božího Slova

Vtělené Boží Slovo, oživuj nás svým Duchem.
Nejčistší Matko Boží, přiveď všechny k svému Synu.
Svatý Michaeli, Gabrieli a Rafaeli, pomáhejte šířit Boží království na zemi.
Svatý Josefe, Jáchyme a Anno, vyprošujte nám služebníky evangelia.
Svatý Petře a Pavle, Jene a Ondřeji, pomáhejte hlasatelům víry.
Svatý Řehoři, Augustine a Vincenci, přimlouvejte se za všechny stavy církve.
Svatý Arnolde a Josefe, blahoslavená Marie a Josefo, blahoslavení polští mučedníci Společnosti Božího Slova, pomáhejte nám v apoštolské práci.
Před světlem Slova a Duchem milosti, ať ustoupí temnota hříchu a noc nevěry a ať žije Srdce Ježíšovo v srdcích všech lidí. Amen.