Evanjelium:
Ježiš prišiel do svojej
vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť
v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade
to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú
jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa,
Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“
A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len
nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“
A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil
niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých
dedinách a učil. (Mk
6, 1-6)
Zamyslenie:
Evanjelista Marek nám v dnešnom
evanjeliu ukazuje, ako Pán Ježiš ide do synagógy v Nazarete, teda v mieste,
kde vyrastal. Pre židov je sobota dňom posvätným, dňom, ktorý je venovaný Bohu.
Jedným zo spôsobov slávenia soboty je spoločné
čítanie, počúvanie a uvažovanie nad Božím slovom v Synagóge. Židia
Božie slovo čítali a potom ich učení komentovali a vysvetľovali zmysel
posolstva, ktoré prostredníctvom nich chcel Boh odovzdať. Tak konal i Pán Ježíš.
Ako verný žid chodil každú sobotu do synagógy, aby tam na jednej strane počúval,
ale zároveň, aby tam učil. Jeho náuka, ako nám hovorí evanjelium na inom mieste,
nebola ako slová zákonníkov a farizejov. On učil a vysvetľoval Božie
slovo ako ten, kto má moc, kto má autoritu. (porov. Mk 1,22).
Aj dnes k nám Boh hovorí prostredníctvom
Písma. Svätému Augustínovi sa pripisuje myšlienka: „Keď hovoríme k Bohu
modlitbou, Boh k nám hovorí čítaním Svätého písma“. Skutočnosť, že Ježiš, Boží
Syn, je medzi svojimi rodákmi dobre známy vďaka svojej práci, nám ponúka
netušenú perspektívu pre náš bežný život. Naše profesionálne a pracovné
aktivity sú pre nás tiež spôsobom, ako stretnúť Boha, a teda posvätenou a
posväcujúcou realitou. Svätý Josemaria Escrivà hovorí: „Naše ľudské povolanie
je súčasťou – a dôležitou súčasťou – nášho božského povolania. To je dôvod,
prečo sa musíme usilovať o svätosť, ktorá dáva osobitý charakter našej ľudskej
osobnosti, štýl vášmu životu; pretože to prispieva súčasne k posväcovaniu
ostatných, našich blížnych; k posvätenie našej práce a životného prostredia“.
Text evanjelia sa končí slovami: „A nemohol tam urobiť nijaký zázrak … a
čudoval sa ich nevere.“ (Mk 6,5-6). Aj dnes od nás Pán vyžaduje väčšiu
vieru v Neho pri uskutočňovaní vecí, ktoré sú súčasťou nášho bežného života,
ale ktoré sú niekedy aj nad naše ľudské možnosti. Nezabúdajme: zázraky ukazujú na
Božiu moc v našom živote a zároveň na našu potrebu každodennej
závislosti na Bohu.
Podcast:
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti
Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
