ZAMYSLENIE NA PIATOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

ZAMYSLENIE NA PIATOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“
Mt 11,16-19

Zamyslenie:

Dnes by sme mali byť nad Pánovým povzdychom rozrušení: „Komuže prirovnám toto pokolenie?“ (Mt 11,16). Ježiš je ohromený našim srdcom, často nerozhodným a nevďačným. Nikdy nie sme spokojní; stále sa na niečo sťažujeme. Dokonca sa ho odvážime obviňovať zo všetkých vecí, ktoré nás v živote vyvádzajú z miery.

No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“ (Mt 11,19): stačí sa len pozrieť na zázrak vianočného tajomstva. Ale čo my? Aká je naša viera? Veľmi vhodnú odpoveď nachádzame práve v adventnom čase. Boh prichádza, aby sa s nami stretol ale my sme tí, ktorí sa pred ním častokrát skrývame. Niektorí, ako napríklad Herodes sa ho neskutočne boja. Iných dokonca obťažuje jeho jednoduchá prítomnosť: „Preč s ním, preč s ním! Ukrižuj ho!“ (Jn 19,15). Ježiš „je Boh, ktorý prichádza“ (Benedikt XVI.)

Aj my popri jeho láske vyzeráme ako „tí, ktorí odchádzajú preč“: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.“ (Jn 1,11). Prečo od neho odchádzame preč, prečo utekáme? Kvôli nášmu nedostatku miernosti. Svätý Ján Krstiteľ nám odporúčal „ubúdať“. A Cirkev nám to pripomína, vždy, keď príde advent. Musíme sa preto stať čo najmenšími deťmi, aby sme boli schopní porozumieť a prijať „malého Boha“.

Zjavuje sa pred nami s pokorou svojich plienok: Boh sa človeku zjavuje tak, ako sa mu nezjavoval ešte nikdy predtým. „Je zabalený v plienkach“! Keď sa snažíme skrývať za zámienky a nečestné vysvetlenia, ukazujeme Bohu svoje groteskné ja. Už na úsvite ľudstva Adam obviňoval Evu; Eva obviňovala hada … po všetkých stáročiach zostávame rovnakí. Ježiš-Boh však prichádza: v mraze a nezabudol na nás ani v betlehemskej chudobe… Práve naopak! Začína zaťažovať svoje malé ramená váhou všetkých našich chýb. Mali by sme sa Ho teda báť? Budú mať naše ospravedlnenia pred týmto „malým Bohom“ skutočnú hodnotu? „Božím znamením je dieťa, od ktorého sa učíme žiť a praktizovať pokoru odriekania, ktorá patrí k samej podstate lásky” (Benedikt XVI.).

Podcast:

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.





Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie