Evanjelium:
Učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ Vtedy povedal Ján: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš mu vravel: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“ (Lk 9, 46-50)
Podcast:
Zamyslenie:
V dnešnom evanjeliu sme počuli, ako na ceste, ktorá smerovala do Jeruzalema, teda k umučeniu Krista, „učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší“ (Lk 9, 46). Každý deň sú médiá, a dokonca aj naše rozhovory, plné komentárov týkajúcich sa dôležitosti jednotlivých ľudí. Tento druh logiky, ktorý je čisto ľudský, dosť často vedie k neprimeranej túžbe po úspechu, uznaní, obdive, či vďačnosti. No, ak sa nám tieto očakávané odmeny nedostanú, privedie nás to k nedostatku pokoja.
Ježišova reakcia na myšlienky učeníkov nám pripomína štýl starých prorokov. Pred slovami prichádzajú gestá. Ježiš „vzal dieťa, postavil ho vedľa seba“ (Lk 9, 47). Potom prichádza poučenie: „kto je medzi vami najmenší, ten je veľký“ (Lk 9, 48). Ó Ježišu, prečo je pre nás také ťažké prijať tvoje učenie a tvoje postoje? Veď keby sme s tvojou milosťou konali ako chceš ty, mali by sme v hĺbke nášho srdca oveľa viac pokoja a mohli by sme svoju prácu vykonávať s väčším pokojom a radosťou.
Takýto postoj, či túžba srdca je tiež zdrojom, z ktorého vychádza radosť, keď vidíme, že iní sa snažia pracovať s Pánom, možno i iným štýlom ako je ten náš, ale vždy v jeho mene. Učeníci chceli tomu zabrániť. No vidíme, že Pán tých „iných“ chráni. Skutočnosť, že sa cítime ako malé Božie deti, nám opäť uľahčuje otváranie sŕdc pre všetkých a zároveň rastie v nás radosť, pokoj a vďačnosť. Tieto učenia vyslúžili svätej Terézii z Lisieux titul „Učiteľka Cirkvi“. Vo svojej knihe s názvom „Príbeh mojej duše“ obdivuje Cirkev ako nádhernú kvetinovú záhradu, kde sa cíti šťastná, pričom ona sama sa považuje len za malý kvet. Medzi veľkými svätcami, ružami a ľaliami sú aj malé kvety, ako sedmokrásky a fialky, ktoré majú potešiť Božie oči, keď sa pozerá na zem.
Aplikácia:
- „Často sa správame ako kontrolóri milosti, nie ako jej sprostredkovatelia. Ale Cirkev nie je colnica, je to otcovský dom, v ktorom je miesto pre každého aj s jeho životnými ťažkosťami.“ (pápež František)
- Dokážem vnímať toho druhého ako svojho brata či sestru?
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
