ZAMYSLENIE
NA SLÁVNOSŤ ZOSLANIE DUCHA SVÄTÉHO

Evanjelium:

Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ (Sk 2, 1-11)

Podcast:

Zamyslenie:

 Nám veriacim kresťanom je čím ďalej tým jasnejšie, že žijeme v dobe Ducha Svätého. Prejavuje sa to na rozličných aktivitách, o ktorých v Cirkvi pred rokmi nebolo počuť. Nielen oficiálna Cirkev, ale aj jednoduchí veriaci ľudia v súčasnosti cítia, že bez Ducha Svätého to v Cirkvi nejde, a preto on musí byť centrom ich a jej života. Ak sa tak nestane, zostaneme veriacimi bez viery. Navonok sa síce budeme hlásiť ku katolíckej kultúre, no vo vnútri budeme bez skutočného života viery a bez jej ovocia.

Známy je výrok Patriarchu Atenagorasa, ktorý kedysi v jednej svojej turíčnej homílii porovnal, ako sa veci majú, keď v nich chýba Duch Svätý a keď, naopak, Duch Svätý v nich je. Hovorí: bez Ducha Svätého Boh je vzdialený, Kristus je postavou z minulosti, evanjelium je mŕtvym písmom, Cirkev obyčajnou organizáciou, autorita je záležitosť nadvlády, misie sú vecou propagandy, liturgia nie je ničím iným iba rituálom a kresťanský životný štýl je otroctvom morálky. Avšak S Duchom Svätým vesmír je vzkriesený a vzdychá v pôrodných bolestiach v očakávaní Kráľovstva, je tam zmŕtvychvstalý Kristus, evanjelium je mocou života, Cirkev je obrazom života Trojice, autorita je službou k oslobodeniu, misie sú Turícami, liturgia je aj pamiatkou a pripomienkou vecí minulých a tiež predchuťou vecí budúcich a ľudské činy sú zbožstvené.

Patriarcha Atenagoras má určite pravdu. Bez Ducha i s Duchom môžeme robiť to isté, no predsa nie je to to isté. Pozrime sa preto na niektoré charakteristiky daru Ducha Svätého v našom živote, ako veriacich ľudí. Hoci ich je veľa, spomeniem aspoň dve.

1. Prvou, snáď najvýraznejšou je to, že Duch Svätý nie je obmedzený len na niekoľko výnimočných predstavených v rámci kresťanských spoločenstiev, ale že je „vyliaty“ na všetkých. Sv. Peter vysvetľuje udalosti Turíc, ako naplnenie proroctva Joelovho o tom, že Boh vyleje svojho Ducha na každého človeka. Hovorí: „Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ (Sk 2, 16nn; Joel , 1-5)

To, že Duch Svätý je vyliaty na každého však neznamená, že by Duch Svätý bol vyliaty na všetko ľudstvo bez rozdielu. Duch Svätý bude vyliaty iba na tých, ktorí uveria v Krista, nakoľko dar Ducha – ako to hovorí Písmo – je odmenou za vieru. Ján v evanjeliu vysvetľuje slová Ježišove o prísľube živej vody:

2. Ďalšou charakteristikou pôsobenia Ducha Svätého je množstvo, bohatosť, farebnosť a rozličnosť jeho účinkov. Je ich nespočítateľné množstvo. Spomeňme si aspoň tie výraznejšie:

a) Prvým je učenie. „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14, 26; viď tiež 16, 13; 1Jn 2, 27), hovorí Ježiš. Ľudskí hlásatelia a kazatelia jeho Slova sú schopní kázať len navonok. Na to, aby ich práca priviedla ľudí k pravej viere, musí byť doplnená vnútorným učením Ducha Svätého. „Nikto nemôže povedať ’Ježiš je Pán’ iba ak v Duchu Svätom“ , poznamenáva apoštol Pavol (1Kor 12, 3). Navyše učenie Ducha Svätého nie je obmedzené iba na uvedenie ľudí do viery; učenie Ducha Svätého je nepretržitým svetlom, ktoré im pomáha v tejto viere rásť, a to tak, že sú čím ďalej, tým schopnejší prijať a realizovať dôsledky tejto svojej viery vo svojom živote. Často si človek vzdychne, keď je ešte len na začiatku cesty viery: ako budem schopný prijať a žiť podľa takéhoto vznešeného ideálu? Ja hriešny a slabý!? To je vec Ducha. On nás uschopní a uvedie do toho všetkého.

b) Ďalším účinkom Ducha Svätého je vedenie. V našom živote sú chvíle, kedy nás Duch Svätý vedie veľmi priamym spôsobom ohľadom konkrétnych akcií, ktoré máme vykonať, alebo rozhodnutí, ktoré máme urobiť. Duch Svätý napríklad priamo inšpiroval Filipa v jeho rozhovore s Etiópčanom, komorníkom kráľovnej kandake, ktorý študoval Izaiáša (Sk 8, 29), Petra zasa viedol pri jeho reakcii na pozvanie rímskeho stotníka Kornélia (Sk 10, 19nn) a Pavla, aby nešiel kázať do Bytínie (Sk 16, 7), kam mal pôvodne v úmysle ísť.

c) Ďalej tu mámeposilňovanie. Vedieť, čo máme robiť ešte nestačí k tomu, aby sme to, čo vieme, aj robili. Kresťanský život a apoštolská činnosť sú náročné a človek sám nie je schopný tieto nároky realizovať. Duch Svätý však prichádza na pomoc nám slabým a dáva nám novú až nevídanú silu. Príkladom takéhoto posilňovania je premena apoštolov na Turíčny deň (Sk 2nn). Text, ktorý nám snáď najplnšie predstavuje túto charakteristiku Ducha, pochádza od apoštola Pavla: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“ (Flp 4, 13). Bez Ducha Svätého nie sme schopní ničoho, s Duchom Svätým však môžeme všetko.

d) No a konečne tu máme rozliatie pocitov lásky, radosti, pokoja a mnohých ďalších v tých, ktorí ho prijmú, a tiež dar novej slobody. Veriaci, ktorí majú dar Ducha Svätého, nepociťujú žitie požiadaviek svojej viery ako bremeno, ale naopak ako niečo, čo ich napĺňa dobrými pocitmi a blaženosťou. Neostáva to však len pri pocitoch; tieto pocity produkujú aj viditeľné ovocie. „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť , dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ hovorí apoštol Pavol. (Gal 5, 22; viď tiež 5,1; Rim 5,5; 8, 14-16)

Všetok život viery pochádza od Ducha Svätého. Duch Svätý nášmu životu viery dáva šťavu, život, energiu a živosť. Svojou milosťou nás Duch robí deťmi Božími; čnosťami viery, nádeje a lásky, ktoré do nás vlieva, nás uschopňuje žiť ako Božie deti; a svojimi špeciálnymi darmi Ducha (darmi posväcovania; darmi služby a darmi prejavu Ducha) tento život Božích detí Duch Svätý v nás privádza k dokonalosti.

A nám neostáva nič iné iba pouvažovať, ak moja viera iba tak tlie, aké miesto dávam vo svojom živote snahe o otvorenie sa pre dar Ducha Svätého.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.