Zamyslenie na sobotu 24. týždňa v Cezročnom období
Keď sa k Ježišovi zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve: „Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“ Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali. Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.“
Lk 8, 4-15
Zamyslenie:
Ježiš nám dnes hovorí o hospodárovi, ktorý „vyšiel rosievať semeno“ (Lk 8,5) a tým semenom nie je nič iné ako „Božie Slovo“. Ale zároveň sme počuli, že toto semeno Božieho slova „padlo aj do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho“ (porov. Lk 8,7).
Tŕne, máme ich tak veľa v našich životoch. No nezabúdajme, čo Kristus hovorí: Medzi tŕňmi sú ľudia, ktorí počujú slovo, ale idú svojou vlastnou cestou, sú dusení starosťami, bohatstvom a pôžitkami života; teda nie sú schopní priniesť ovocie do zrelosti (porov. Lk 8,14).
Vo svojom srdci si hovorím: Pane, môžem za to, že mám starosti? Keby som tak žiadne nemal, ale oni stále ku mne prichádzajú, stále nové a nové, a každý deň. Nechápem, prečo by ma mali pripraviť o tvoje Slovo, ak nie sú hriechom, zlozvykom alebo vadou.
Ak by sme sa naučili viac žiť v dôvere v Božiu prozreteľnosť, ktorá sa o nás každý deň stará, ktorá nás nikdy nesklame, koľkým starostiam a strachom by sme sa mohli vyhnúť!
Sám veľký kráľ Dávid povedal: „Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.“ (Ž 55,23). Toto urobil svätý Jozef počas veľkých otázok svojho života: uvažoval, možno sa i radil, isto sa modlil, riešil veci, ale predovšetkým, všetko ponechal v Božích rukách.
Svätý Josemaría raz povedal myšlienku, ktorá je aktuálna i dnes: „Nemusím mať iné starosti, ako tvoju slávu Pane, iba tvoju lásku.“
Aplikácia:
- Dôverujem v Božie prozreteľnosť?
- Zverujem svoje starosti Pánovi?
Zamyslenie v audio podobe:
Tweet
