ZAMYSLENIE NA SOBOTU PO 2. VEĽKONOČNEJ NEDELI

ZAMYSLENIE NA SOBOTU PO 2. VEĽKONOČNEJ NEDELI

Evanjelium:

Keď sa zvečerilo, zišli Ježišovi učeníci k moru, nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“ Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili. (Jn 6, 16-21)

Zamyslenie:

Po zázračnom rozmnožení chlebov nastalo oduševnenie, frmol. Ľudia by boli najradšej usporiadali veľ kú manifes­táciu, slávnostný sprievod a zvolili Krista za kráľa. Kristus však v tej trme-vrme zmizol a utiahol sa na horu do samo­ty – modliť sa. Či sa to neopakuje stále znovu? My ľudia sme náklonní v niečo veriť, keď sa to i navonok ukáže a presadí a chceli by sme manifestovať, no Boh má často radšej tichú, nenápadnú modlitbu. Apoštoli by zaiste tiež boli mali radi trochu oslavy. Nielenže aj ich vlastné sebavedomie stúplo, veď aj oni boli na zázraku zúčastnení, ale aj svojmu majstro­vi by dopriali trochu slávy. Veď keď niekoho máme radi, keď sme o správnosti nejakej veci presvedčení, nenechávame si to len pre seba, ale snažíme sa, aby sa tomu správaniu do­stalo uznania aj od iných.

Medzitým sa začalo stmievať a apoštoli nasadli do loďky, aby sa preplavili na protiľahlý breh, smerom ku Kafarnaumu, lebo boli na východnom brehu jazera.

Vtedy ešte neexistovali motorové člny, bolo treba veslovať a keď sa navyše strhol i vietor, nebolo to celkom jednoduché a ľahké. Zaiste sa medzi sebou rozprávali o zažitom zázraku a vymieňali si svoje názory. Keď už mali tak 6 – 7 kilometrov plavby za sebou a jazero bolo následkom silného vetra dosť rozbúrené, naraz vidia, že Ježiš, ktorý s nimi nenastúpil hneď na brehu, kráča po rozbúrených vlnách. Samozrejme, že sa trochu zľakli. Ale Ježiš ich oslovuje: „Nebojte sa – ja som to!“ Chceli ho vziať do loďky, ale nebolo to potrebné, lebo naraz sa i s loďkou ocitli už pri brehu.

Koľko ráz v dejinách Cirkvi, keď bola jej hladina rozbúrená, musel Ježiš upokojovať: „Nebojte sa, ja som to!“ A loďka Cirkvi sa z rozbúrených vĺn dostala zase do tíšiny alebo do prístavu.

Podcast:

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.





Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.