Evanjelium:
Ježiš pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: ‚Obchodujte, kým sa nevrátim!‘ Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.‘ Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. Prišiel prvý a vravel: ‚Pane, tvoja mína získala desať mín.‘ On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.‘ Prišiel druhý a vravel: ‚Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.‘ Aj tomuto povedal: ‚Ty maj moc nad piatimi mestami.‘ Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘ On mu povedal: ‚Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?‘ A tým, čo tam stáli, povedal: ‚Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.‘ Oni mu vraveli: ‚Pane, veď má desať mín!‘ Hovorím vám: ‚Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!‘“ Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. (Lk 19,11-28)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes nám evanjelium ponúka podobenstvo o mínach. Je to suma peňazí, ktorú človek vznešeného pôvodu rozdá svojim sluhom pred odchodom do ďalekej krajiny. Najprv venujme pozornosť príležitosti, ktorá dala impulz pre Ježišovo podobenstvo. „Blížil sa“ k Jeruzalemu, kde ho čakalo umučenie a následné vzkriesenie. Učeníci si mysleli, že sa tam hneď zjaví Božie kráľovstvo. Za týchto okolností im Ježiš predkladá toto podobenstvo. Učí nás ním, že dary a vlastnosti, ktoré Boh dal každému z nás, musíme vložiť do práce. Nie sú „naše“, aby sme si s nimi robili, čo chceme. Dal nám ich s dôverou, aby nám priniesli úžitok. Tí, ktorí priniesli zisk z mín, boli – viac či menej – pochválení a odmenení svojím Pánom. Na lajdáckeho sluhu, ktorý peniaze skryl bez toho, aby dostal nejaký výnos, sa zniesla vina a bol potrestaný. My, kresťania, musíme -prirodzene!- čakať na návrat nášho Pána Ježiša. Ak však chceme, aby toto stretnutie bolo priateľské, musíme splniť obe nasledujúce podmienky. Prvou je, aby sme sa vyhli nezdravej zvedavosti poznať čas Pánovho slávnostného a víťazného návratu. On príde, ako hovorí na inom mieste, keď to budeme najmenej očakávať. Prestaňte sa teda kvôli tomu znepokojovať. Čakajme s nádejou, ale s nádejou bez nezdravej zvedavosti. Druhou podmienkou je, aby sme nestrácali čas. Čakanie na toto stretnutie a radostné finále nemôžeme brať ako dôvod na to, aby sme sa vážne nevenovali prítomnému okamihu. Pretože radosť a pôžitok zo záverečného stretnutia budú tým slávnostnejšie, čím viac bude každý z nás v súčasnom živote prispievať k veci Božieho kráľovstva.
A ani tu nám neunikne Ježišovo vážne varovanie tým, ktorí sa proti nemu búria: „A čo sa týka tých mojich nepriateľov, ktorí ma nechceli za svojho kráľa, priveďte ich sem a pobite ich predo mnou“ (Lk 19, 27).
Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:
„Keď kresťan zabíja čas na tejto zemi, vystavuje sa nebezpečenstvu, že pre seba „zabije nebo“.“ (sv. Josemaría)
„Každé prostredie, aj to najvzdialenejšie a najpraktickejšie, sa môže stať miestom, kde naše talenty môžu priniesť ovocie. Neexistujú situácie alebo miesta, ktoré by boli vylúčené z kresťanskej prítomnosti a svedectva.“ (František)
Spoločnosť je súhrn osôb organicky spojených princípom jednoty, ktorý presahuje každú z nich. Spoločnosť ako viditeľné a súčasne duchovné spoločenstvo osôb pretrváva v čase: dedí minulosť a pripravuje budúcnosť. Prostredníctvom nej sa každý človek stáva „dedičom“, dostáva „talenty“ ktoré obohacujú jeho totožnosť a ktorých ovocie má rozvíjať. Právom má byť každý oddaný spoločenstvám, ku ktorým patrí, a má rešpektovať autority, ktoré sú poverené starať sa o spoločné dobro. (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 1880)
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
