Zamyslenie na stredu po 1. adventnej nedeli v Roku Božieho slova
Ľudia prišli za Ježišom, aby im splnil niečo výnimočné, niečo, čo nikto iný nemohol/nevedel. Chceli od neho, aby mohli byt zdraví a plnohodnotní, aby mohli žiť normálnym životom.
Nehľadeli na námahu, ktorú museli vynaložiť, aby za ním prišli na púšť a na vrch. Mali silnú motiváciu, ktorá ich k nemu hnala. Ježiš plní ich potreby, uzdravuje, robí zázraky. No on ide ďalej. Vníma nie len ich špeciálne túžby/potreby. Vníma aj ich bežné každodenné starosti. Nezastaví sa pri tom „urobil som zázrak, to stačí, je dosť. Dáva viac. Robí zázrak, o ktorý ho nikto nežiadal, nikto ho od neho neočakával.
On dáva a zahŕňa ľudí toľkým pokrmom, že sa zvyšuje.
Ježiš dáva a dáva v hojnosti. Vždy dáva viac ako ja pýtam.
Aplikácia do života:
- O čo žiadam Ježiša ja? Chcem od neho len zázraky alebo verím, že sa o mňa postará i bežných záležitostiach?
- Nehovorím si „s týmto si poradím, toto zvládnem, tu Ježiša nepotrebujem“?
- Nakoľko verím, že Ježiš je prítomný v každej situácii v mojom živote a chce ma obdarovať?
Mirka, psychologička
Tweet
