Evanjelium:
Jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“ (Mt 26,14-25)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes nám evanjelium ponúka prinajmenšom tri veci na zamyslenie. Tou prvou je skutočnosť, že keď naša láska k Bohu vychladne, potom naša vôľa dáva prednosť pokušeniam, v ktorých naša zmyselnosť nachádza ponuku lákavejšieho „jedla“, zatiaľ čo v skutočnosti sú tieto „jedlá“ pripravené s prísadami ponižujúcich a znepokojujúcich jedov. Preto by sme vzhľadom na našu vrodenú krehkosť nemali dovoliť, aby oheň nášho nadšenia pre Boha ochladol; toho nadšenia, ktoré ak nie rozumovo, tak aspoň duchovne, nás spája s tým, ktorý nás miloval až do krajnosti, až po vydanie svojho života za nás.
Druhá skutočnosť sa vzťahuje na záhadnú voľbu miesta, kde Ježiš chce sláviť svoju veľkonočnú večeru. Učeníkom hovorí: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ (Mt 26,18). Pán toho domu možno nepatril medzi Ježišových presvedčených učeníkov, ale musel mať veľmi dobrý zmysel pre vnímanie toho, čo mu Ježiš chcel odkázať. Ježiš chcel k nemu hovoriť dôverne – ako často hovorí aj nám -, prostredníctvom mnohých podnetov, aby tak otvoril svoje dvere pre Ježiša. Ježišova predstavivosť a všemohúcnosť, ktoré podporujú jeho nekonečnú lásku k nám, nemajú hraníc a vyjadrujú sa spôsobmi, ktoré sú primerané každej situácii, v ktorej sa človek nachádza. Keď počujeme jeho hlas, musíme kapitulovať v tom zmysle, že necháme bokom naše rozumovanie a radostne prijmeme tohto „oslobodzujúceho posla“. Je to tak, ako keby niekto vstúpil do dverí nášho väzenia a vyzval nás, ako anjel vyzval Petra: „Vstaň rýchlo!“ (Sk 12,7).
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
