ZAMYSLENIE NA SVIATOK KRSTU KRISTA PÁNA

ZAMYSLENIE NA SVIATOK KRSTU KRISTA PÁNA

Evanjelium:

Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ Lk 3,15-16,21-22

Podcast:

Zamyslenie:

Kresťan – kňaz, prorok, kráľ

Čo by ste povedali, milí priatelia, keby sme dnes na sviatok Krstu nášho Pána Ježiša Krista, pouvažovali o svojom vlastnom krste? Môže to byť celkom užitočná vec, pretože sa stavím, že väčšina z nás ani nevie, kedy presne bola pokrstená. Je veľa spôsobov, ako by sme to mohli urobiť. Mohli by sme napríklad uvažovať o definícii či podstate krstu, alebo o krstných sľuboch, ktoré sme v ten deň cez svojich rodičov urobili. Ja by som však navrhol, aby sme dnes pouvažovali o veci, o ktorej možno ani nevieme a ktorá je pri tom pre nás taká dôležitá: a to o troch úradoch Ježiša Krista, na ktorých sme svojím krstom dostali účasť.

V obrade krstu, hneď po obrade poliatia krstenca krstnou vodou, nasleduje obrad pomazania krizmou. Kňaz značí novokrstenca krizmou na čele a pritom hovorí: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa  medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný.Pokrstený človek je svojím krstom začlenený do Krista a týmto pomazaním dostáva účasť na jeho kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade. Pozrime sa ako.

Prvým úradom, na ktorom sme ako pokrstení dostali účasť, je úrad kňaza. Kto je kňaz? Kňaz je ten, kto koná obetu. Úrad kňazapreto robí pokrstenéhoobetníkom. Čo to znamená?Pekne nám to vysvetľuje obeta eucharistie, teda svätá omša. Pri omši sa počúva Božie slovo. Toto Slovo nás učí, inšpiruje, uzdravuje a občas i karhá. Potom sa prináša na oltár chlieb a víno. Tieto dva dary naznačujú prácu ľudských rúk. Symbolicky je v nich zastúpená práca rôznych ľudí, ktorí sa na ich príprave podieľali: roľníka, ktorý dopestoval pšenicu, kováča alebo strojára, ktorý zhotovil pluh alebo kombajn, železiara, ktorý pripravil z rudy železo na tieto nástroje, baníka, ktorý vykopal železnú rudu, mlynára, ktorý z obilia pripravil múku, pekára, ktorý upiekol z múky chlieb, vinára, ktorý pripravil vinnú révu a z nej víno, a množstvo ďalších odborníkov, ktorí sa na príprave chleba a vína priamym či nepriamym spôsobom podieľali. Každý urobil maximum toho, čo vládal. Chlieb a víno sú dokonalé plody našej ľudskej práce. Lenže tieto dary sa môžu stať ešte niečím viac, než je len to, čím sú. Chlieb a víno živia naše telo. My však potrebujeme aj potravu pre dušu. A tou je, ako nám to hovorí sám Ježiš, Ježišovo telo a krv. Preto pri svätej omši pri obetovaní kňaz berie naše dary, ktoré sme mu tam priniesli, kladie ich na oltár, a potom ich premení na telo a krv Kristovu. Pri svätom prijímaní nám ich – tieto naše dary – vracia. Ale už nie ako chlieb a víno, ale ako telo a krv Kristovu.

Obetovanie je chvíľa, kedy môžeme, každý jeden z nás, symbolicky položiť na oltár vedľa chleba a vína i ďalšie svoje dary: svoje životy, svoje vzťahy, svoju snahy, svoje štúdium a projekty. Kladieme tam to, čo sme sami vytvorili a žiadame Boha o to, aby ich premenil na niečo viac. Aby k našej práci pridal ešte niečo svoje, to, čo tomu nášmu dielu dá nejakú inú, pridanú hodnotu. Potom, pri prijímaní si to spolu s eucharistiou zoberieme a odídeme s tým domov premenení. Tak sa môže stať, že mnohé veci, ktoré sme nevládali prijať, prijmeme, alebo tieto, ktoré sme nevládali uniesť, začneme byť schopní niesť s ľahkosťou. Môže sa jednať o chorobu, o neúnosný vzťah či o neúspech v práci. Cez naše krstné kňazstvo sa tak stávame ľuďmi pokoja a nádeje.

Druhý úrad, na ktorom máme svojím  krstom účasť, je úradproroka. Kto je prorok? Prorok je človek, ktorý je schopný vidieť do jadra vecí. Vidí nielen vec samotnú, ale vidí aj jej korene a tiež to, kam nás vec či situácia, v ktorej sa nachádzame, vedie. Prorok je človek, ktorý vie čítať znamenia časov, a ktorý má vyvinutú silnú predstavivosť. Vie, čo nám v danej situácii slúži a čo nám, naopak, už neslúži a čo teda treba zmeniť. Vie rozpoznať dobro od zla. Dobro si volí, proti zlu sa stavia. Prorok ide často proti prúdu, preto môže byť pre svoje okolie nepríjemný. Prorok nemusí vždy o tom, o čom je presvedčený nevyhnutne hovoriť. To, čo si volí, ukazuje skorej svedectvom vlastného života, ako kázaním a kritizovaním svojho okolia. No aj napriek tomu to nemusí mať ľahké. Ľudia nemajú radi vo svojom prostredí človeka – ako nám to ukazuje Sväté Písmo na osudoch mnohých prorokov, včetne Ježiša samotného – ktorý ich provokuje životom stojacim v rozpore s ich vlastnými zásadami. Skutočný prorok sa však o to nestará. Svoju silu dostáva z Božieho Slova a zo sviatostí.

A konečne tretí úrad, na ktorom máme krstom účasť, je úrad kráľa. Kto je kráľ? Kráľ je ten, kto vládne nad kráľovstvom, ktorý svoje kráľovstvo spravuje a stará sa o to, aby mal každý člen jeho kráľovstva to, čo potrebuje. Toto je úloha aj pokrsteného: vládnuť a spravovať. Má však vládnuť nie nad inými, ale nad sebou samým. Ja ako pokrstený som si aj kráľom, aj kráľovstvom. Mám vládnuť nad svojimi vášňami a neresťami, mám byť schopný rozpoznať ich politiku, ich taktiku a stratégiu a nedovoliť im, aby ma sputnali a obrali o slobodu. Kráľ neslobodný alebo zotročený už nie je kráľom. Pokrstený človek má byť človekom, ktorý vládne veciam a nie naopak človekom, ktorému vládnu veci. Ľudia, ktorí nechávajú v sebe pracovať hriech, nie sú kráľmi; títo ľudia sú otrokmi. Pokrstený, ak chce žiť inak, musí znova objaviť a nepretržite objavovať podstatu svojej kráľovskej hodnosti a dôstojnosti. „Noblesseoblige“ (nobles oblíž), hovorí jedno francúzske príslovie: vznešenosť (noblesa) zaväzuje. Prečo by som sa mal váľať vo vášňach, keď som dostal účasť na hodnosti, ktorá robí vznešeným!?Z ďalšej úlohy kráľa, z úlohy spravovať vyplýva povinnosť postarať sa o seba a svoje potreby, ale aj o potreby iných. Kráľ je človekom, ktorý je štedrý, veľkorysý, veľkodušný, všímavý aj voči sebe, aj voči iným.

 Väčšina z nás bola pokrstená krátko po narodení. Môžeme namietať, že svoj krst sme si vtedy neuvedomovali a teda že o mnohých veciach,  ktoré sa tam vtedy udiali, nevieme. To môže byť pravda. No čo tak znova sa k tomuto dňu z času na čas vracať a to, čo sa tam vtedy stalosi oživovať!? Určite by nám to našu duchovnú púť uľahčilo a urobilo by ju to uvedomelejšou.

Želám vám, milí priatelia, požehnanú nedeľu.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.





Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie