Evanjelium:
Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“ On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium. Lk 3, 10-18
Podcast:
Zamyslenie:
Netráp sa! Buď šťastný!
Don’t worry! Be happy! Netráp sa! Buď šťastný! Takto nás, milí priatelia, už takmer tri desaťročia (presne od r. 1988) vo svojej piesni s rovnakým názvom presviedča známy americký „à capella“ spevák Bobby McFerrin. A takmer rovnakými slovami nás už niekoľko storočí povzbudzuje liturgia tretej adventnej nedele, ktorá sa latinsky tradične nazýva Dominica Gaudete, čiže nedeľou radosti.
Povzbudenie k radosti sa v liturgii tejto nedele nachádza všade, v liturgických veršoch, modlitbách, ale hlavne v liturgii Slova. „Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael; raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská!“ hovorí prorok Sofoniáš v prvom čítaní. „Plesajme a jasajme…“ spievame v žalme. „Bratia, ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.“, povzbudzuje nás apoštol Pavol v druhom čítaní z Listu Filipanom. A aby toho nebolo málo, verš k evanjeliu nám vysvetľuje, čo slovo evanjelium znamená a čo je jeho obsahom: „Duch Pána je nado mnou; poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným.“ Áno, evanjelium, každé evanjelium je radostná zvesť.
Posolstvo liturgie a Sv. Písma je teda jasné: máme sa radovať, veseliť, jasať, plesať, smiať sa, sláviť, oslavovať. A to nielen dnes, ale stále. Pravdupovediac, radosť by mala byť jednou z poznávacích znakov nasledovníka Kristovho. Vy si však možno poviete: „Dobre! Je to dobré povzbudenie. Lenže, čo keď sa práve tak necítim? Čo keď sa cítim akýsi zovretý, prepracovaný, vyčerpaný, unavený, osamelý? Čo keď sa mi práve teraz chce všetko možné, len nie jasať? Sú predsa veci, ktoré nepreskočím, ani keby som chcel!“
A je v tom kus pravdy. Keď chcete dať smutnému, alebo deprimovanému človeku radu, ktorá by mu bola úplne k ničomu, tak mu povedzte: „Teš sa! Usmej sa! Život je krásny.“ A on sa bude na vás otrávenepozerať, čo to vlastne od neho chcete. Adventné témy šťastia a nádeje môžu byť preto pre človeka, ktorý sa trápi, niekedy dosť otravnými.Keď na teba dolieha ťažoba života a váha starostí, silená radosť alebo predstieraná veselosť môže byť pre teba to najodpornejšie, čo jestvuje.
Lenže presne toto nám odporúča dnešné Božie Slovo. Si ustarostený? Jasaj! Si chytený v zúfalej situácii? Plesaj! Si gniavený problémami, ktoré sa pre teba stali už začarovaným kruhom? Veseľ sa! Možno nám to všetko pripadá ako cvičenia v pozitívnom myslení, ktoré tým realistickejším spomedzi nás pripadajú tak strašne umelohmotnými, a teda falošnými, nepravdivými a neúprimnými. A ako také sú vlastne pretvárkou, ktorou chceme klamať seba samých i tých okolo nás.
Čo s tým? Je naozaj každý, kto nás v našej čiernej nálade povzbudzuje k radosti alebo k tomu, aby sme sa premohli, vzpružili a postavili sa proti prúdu svojich vnútorných pocitov otravným človekom? Je vari každý, kto nás povzbudzuje k smiechu a humoru, a to aj napriek tomu, že sa nám do toho nechce, priamo od diabla, a to preto, lebo nás povzbudzuje k lži a pretvárke? Ďaleko od toho. Takéto volanie je nielen volaním k psychickému (a veru i telesnému) zdraviu, ale aj k zdraviu duchovnému, teda k zdraviu viery. Človek bez radostného ducha sa týmto životom bude predierať ako človek s hendikepom. A ak je veriaci, jeho viera bude nezmyslom, nech by sa modlil a chodil do kostola akokoľvek veľa. Skúsme si to vysvetliť.
Dnes sa neustále zvyšuje počet lekárov, zdravotníkov, psychológov a pacientov, ktorí používajú veselosť a smiech akoprostriedokna zmiernenie stresu, na uvoľnenie bolesti, na uľahčenie zotavenia sa z choroby a vo všeobecnosti na prinesenie svetla do pohľadu človeka na život. Uvediem niekoľko výrokov významných ľudí o prínose radosti a humoru pre život človeka. Napríklad humorista Thomas Haliburton, ktorý žil v 19. Storočí, hovorí: „Nič sa nevyrovná švande? Každý z nás potrebuje protizávažie, ktoré by nám pomohlo vyrovnať nerovnováhu, ktorú do nášho života prinášajú smutné vzťahy. Boh nám do srdca vložil slnečné miesta; prečo by sme ich mali chrániť pred svetlom?“ Tieto „slnečné miesta“ nám jasne hovoria o tom, že radosť a veselosť je čnosť ustanovená Bohom a že je praktickým znakom Božieho milosrdenstva. Ak ustarostenosť je váha, potom veselosť je protiváha; jedno je gravitácia (to, čo nás tlačí k zemi), a druhé je levitácia (to, čo nás od zeme pozdvihuje). John Wolcot zasa hovorí: „Ustarostenosť do našej rakvy jeden klinec zatlčie a každé veselé vycerenie sa z nej jeden klinec vytiahne.“ MahatmaGandhi zasa, keď uvažoval o depresívnom Hamletovi, povedal: „Zmysel pre humor je tyčou, ktorá vyvažuje naše kroky, ako tak kráčame po lane nášho života. Bez neho by sme sa z lana zosypali.“ A keby sme modifikovali Shakespearea, vyšlo by nám: „Ak do zimy našej nespokojnosti príde smiech, táto sa okamžite premenení na krásne leto. A Victor Hugo k tomu dodáva: „Smiech je slnko, ktoré odníma chlad z tváre človeka.“ Medzi kresťanskými svätcami významným v tomto zmysle bol sv. Thomas Morus. Erazmus sa o ňom vyjadril takto: „Od svojho detstva bol tak veľmi požehnávaný žartom, že človek by si mohol myslieť, že vtipkovanie bolo jeho povolaním. Jeho tvár odrážala jeho charakter: dala sa z nej vyčítať milá a priateľská veselosť, ktorá v sebe niesla zrnko nevinnej podpichovačnosti.“
Čo môže byť dôvodom toho, že niektorí ľudia sa nenechajú zmordovať svojím smútkom a svojimi starosťami, ale dokážu aj napriek ich tiaži priniesť do svojho života zdravú radosť, ktorá im umožní nielen prežiť, ale dokonca duchovne a duševne prosperovať? Nevieme, čo to je u neveriacich, no u veriacich to bezpochyby je ich viera, že „Pán je blízko“. Je to presvedčenie, že aj napriek smútku našej terajšej situácie, tam kdesi v diaľke predsa leží dobrý koniec. Veď čo iné to bolo u židov v čase Sofoniáša, ktorí sa nachádzali v období, kedy všetko nasvedčovalo tomu, že skončia v zajatí, ako práve toto? A čo iné dávalo Pavlovi dôvod k radosti, ktorý svoj List Filipanom píše z väzenia, ako práve toto? Pavol vie, že kresťan má byť prorokom. A prorok to je človek protikulturálny, to znamená vždy ide proti trendom, presvedčeniam a pocitom masy. A čo keď tak tou masou sú práve tvoje čierne myšlienky, ktoré ťa gniavia? Advent ako liturgické obdobie naše životné nálady pekne vyjadruje. Je to obdobie veľmi ponuré. No kdesi na obzore sa už črtá nový začiatok: Pán je blízko.
Brat, sestra, nepodobá sa aj tvoj život svojou ponurosťou, ubúdajúcim svetlom a čiernotou adventu? Ak áno, nech ti posolstvo tretej nedele zdvihne hlavu, vylepší náladu, na tvojej tvári vylúdi úsmev a hlavne, nech ti dá nádej v dobrú budúcnosť.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
