Evanjelium:
V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“ Mk 2,23-28
Podcast:
Zamyslenie:
Tak ako včera, aj dnes musí Ježiš bojovať s farizejmi, ktorí prekrúcajú Mojžišov zákon tým, že zdôrazňujú literu zákona a ignorujú jeho skutočného ducha. Farizeji totiž obviňujú Ježišových učeníkov z porušovania soboty (porov. Mk 2, 24). Podľa ich zdrvujúcej kazuistiky trhať obilné klasy znamená „žať“, zatiaľ čo „drviť ich“ znamenalo pre nich „mlátiť“, čiže vykonávať poľnohospodárske práce. Tie a asi štyridsať ďalších prác – boli v sobotu, v deň odpočinku, zakázané. Ako už vieme, obetné chleby, o ktorých hovorí evanjelium, bolo dvanásť chlebov, ktoré sa každý týždeň kládli na stôl vo svätyni ako dar dvanástich izraelských kmeňov svojmu Bohu a Pánovi.
Postoj veľkňaza Abiatara je ten istý, ktorému nás dnes Ježiš učí: vedieť správne rozlišovať. Hovorí: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.“ Čo to znamená? Menej dôležité predpisy Zákona musia ustúpiť pred dôležitejšími; obradné predpisy o rituálnej čistote musia ustúpiť pred prirodzeným zákonom; predpis o odpočinku v sobotu by teda nemal mať prednosť pred základnými životnými potrebami. Všetky zákony sú pre ľudí, a nie naopak. Zákony sú potrebné a dobré na bezproblémové fungovanie spoločnosti a rešpektovanie práv iných, ale nikdy nie sú absolútne, teda neplatia vždy a za všetkých okolností. Hlad Dávida a jeho ľudí bol v danej chvíli dôležitejší ako náboženské nariadenie, že obetný chlieb môžu jesť len kňazi. Pre Židov Ježišovej doby spočívala cnosť v dokonalom dodržiavaní litery Zákona. Pre Ježiša bolo dodržiavanie Zákona dokonalé len vtedy, keď bolo pre dobro druhých a seba samého.
Niektorí sa v kresťanskom živote zameriavajú iba na dodržiavanie pravidiel a prikázaní, ale nejde im tak o lásku a dobro iných. V našej kresťanskej viere existuje len jeden zákon: Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás. Každé nariadenie, ktoré v konkrétnej situácii neslúži tomuto prvotnému zákonu, musí ustúpiť stranou. Svätý Augustín hovorí: „Miluj a rob, čo chceš!“. Tým chce povedať, že ak máš lásku, potom to ostatné je druhoradé. Ak však nemáš lásku, nie si ničím ako hovorí sv. Pavol. „Keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“ (1Kor 13,2)
Aplikácia:
Ide aj v mojom živote o lásku a dobro blížneho?
Budem prosiť o milosť rozlišovania a to aj tým, že sa budem pýtať: Čo by urobil Ježiš na mojom mieste?
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
