ŽIŤ PRÍTOMNÝ OKAMIH S BOHOM

Podcast:

Všetko má svoj čas a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu (Kaz 3,1) Čas je darom, ktorý nám Boh každý deň zveruje do rúk. Nie je to len neosobný sled hodín, ale priestor, v ktorom nás hľadá a pozýva k životu. Aké ľahké je prežiť deň v zhone a starostiach a pritom zabudnúť na to najdôležitejšie — na stretnutie so živým Bohom, ktorý kráča v tichosti vedľa nás.

Ježiš nám pripomína, že náš Otec pozná všetko, čo potrebujeme. Neznepokojujte sa teda a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo „Čo budeme piť?“ alebo „Čo si oblečieme?“ Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše (Mt 6,31–33). Ako často nám myšlienky utekajú k zajtrajšku. Bojíme sa budúcnosti, plánujeme, kalkulujeme a predsa sme pozvaní žiť dnešný deň. Boh je prítomný teraz. V tejto chvíli. V jednoduchosti tohto okamihu.

Kazateľ hovorí: Je čas plakať a čas smiať sa, čas nariekať a čas tancovať (Kaz 3,4). Každý deň má svoj rytmus. Sú dni radosti a dni smútku. Boh nás učí prijať oboje. Nepretvarovať sa, neutekať pred svojimi pocitmi, ale prijať ich v Jeho prítomnosti. Aj slzy, aj smiech môžu byť modlitbou, ak ich v tichu položíme do Jeho rúk.

Apoštol Pavol nás vyzýva: Starostlivo dbajte, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas, lebo dni sú zlé (Ef 5,15–16). Múdrosť nie je v tom, že zvládneme viac úloh ako včera, ale v tom, že vieme rozpoznať, čo je dôležité a čo len zbytočne zaťažuje naše srdce. Ak je náš deň naplnený len zhone bez lásky, strácame jeho zmysel. Ale ak aj v malej chvíli nájdeme Boha, náš deň sa stáva požehnaním.

Kristus nás volá: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním (Mt 11,28). Nie je potrebné niesť všetko sám. On nám ponúka odpočinok, pokoj v srdci. Práve tam, kde sa cítime slabí, On prichádza a hovorí: „Neboj sa, ja som tu.“

Žalmista sa pokorne modlí: Ukáž mi, Pane, aký je môj koniec, aký je počet mojich dní, aby som si uvedomil, aký som pominuteľný (Ž 39,5). Uvedomenie si pominuteľnosti času nie je dôvodom k smútku, ale k vďačnosti. Ak dnes viem milovať, ak dnes viem odpustiť, ak dnes viem darovať úsmev a modlitbu, potom dnešný deň nebol márny.

A preto sa chcem dnes zastaviť. Vnímať prítomný okamih. Vnímať Tvoju prítomnosť, Pane, uprostred všetkého, čo robím. Chcem Ti odovzdať svoje plány, svoje starosti, svoje očakávania aj svoje pochybnosti. Nech je tento deň Tvoj. Nech je tento čas prežiarený Tvojím pokojom.

Nauč ma žiť dnes. Nie v zajtrajších obavách ani v spomienkach na včerajšie zlyhania. Dnes je čas milosti. Dnes môžem otvoriť srdce a ísť s Tebou.

Pane, do Tvojich rúk vkladám tento deň. Možno nebude dokonalý podľa mojich predstáv, ale bude krásny, ak v ňom budem kráčať s Tebou. Daj mi vidieť ľudí, ktorých mi dnes pošleš do cesty. Daj mi byť trpezlivým tam, kde by som sa inak hneval. Daj mi byť vďačným tam, kde by som zabudol ďakovať.

Možno nestihnem všetko, čo som si naplánoval. Niektoré veci sa možno odohrajú inak, než som očakával. Ale ak budem s Tebou, Pane, nič podstatné mi nechýba.

Každý deň je Tvoj dar. Každá chvíľa Tvoja milosť. Každý okamih príležitosť milovať a byť milovaný. Nauč ma žiť prítomný okamih s Tebou, aby som nežil len pre seba, ale pre lásku, ktorá zostáva naveky.

Ako o tom krásne svedčí svätý Augustín vo svojich Vyznaniach, keď opisuje svoje osobné hľadanie Boha a objavenie Jeho prítomnosti v hĺbke vlastného srdca:

Neskoro som si Ťa zamiloval, Krása taká stará a taká nová! Neskoro som si Ťa zamiloval! Hľadal som Ťa vonku, a hľa, Ty si bol vo mne, ja som bol mimo seba a tam som Ťa hľadal. (sv. Augustín, Vyznania X,27)

Nech nás aj tieto slová vedú k hlbšiemu uvedomeniu si, že Boh je vždy bližšie, ako si myslíme.