Podcast:
Píše sa 12. október 1891. V kanadskom meste Montreal sa koná veľká show s množstvom divákov. Chystá sa zaujímavá súťaž, v ktorej ide o to, kto je silnejší: človek či kôň. Zdá sa, že víťaz je už vopred jasný. Privedú sa dva páry koní, a do stredu medzi nich sa postaví Louis Cyr, kanadský silák. Do každej zo svojich rúk chytí popruhy jedného páru a pohoniči popchnú kone. Kone sa vzopnú, chcú vykročiť, ale nedokážu urobiť ani len krok vpred. Pohoniči šibnú ešte raz bičom, ale aj to zostáva bez účinku. Louis má takú silu, že udrží ťah štyroch koní. Mnohí ho preto dodnes považujú za najsilnejšieho muža sveta. Pri čítaní takýchto a podobných správ máme tendenciu si myslieť, že silný človek je len ten, kto dokáže takéto a podobné kúsky. Ale je sila svalov jediná, ktorú človek potrebuje v živote?
Nie je to tak. Fyzická sila nie je jedinou a už vonkoncom nie tou najdôležitejšou silou v živote človeka. Dôležitou silou je modlitba. Dosvedčuje to tak Sväté písmo ako aj dejiny Cirkvi. Uveďme len pár príkladov. Keď sa Mojžiš modlil so zdvihnutými rukami, Izrael vyhrával v boji s Amalekom (Ex 17, 12). Keď sa Pavol a Sílas vo väzení modlili a spievali chválospevy, nastalo zemetrasenie, dvere sa otvorili a putá sa im uvoľnili (Sk 16, 25). Keď sa na výzvu pápeža sv. Pia V. Cirkev modlila ruženec, katolícke vojsko zvíťazilo nad mohamedánskym v námornej bitke pri Lepante 7. októbra 1571. A takto by sme mohli pokračovať, lebo prípadov o sile modlitby je veľa. Modlitba dokáže zmeniť situáciu, odvrátiť nešťastie, vyhrať boj, vyprosiť dážď, „levom zapchať tlamy, uhasiť silu ohňa,“… a mnohé iné veci, ako o tom čítame v jedenástej kapitole Listu Hebrejom. To, čo sa tam vzťahuje na vieru, platí aj o modlitbe.
Pri uvažovaní o sile modlitby si však nestačí všímať iba divy, ktoré spôsobuje vo svete. Oveľa dôležitejšie je to, čo modlitba spôsobuje nie „mimo“, ale vo vnútri človeka. Je to sila, ktorá pomáha zvlášť v duchovnom boji. Spôsobuje, že sa zdvihnem po každom páde do hriechu; zotrvávam v dôvere, aj keď som ťažko ochorel; rozdávam lásku a dobro, aj keď sa mi to nevracia späť; odpúšťam a som ochotný zmieriť sa, aj keď som veľmi zranený; hlásim sa ku Kristovi a Cirkvi, aj keď sa mi za to dostáva posmech… Modlitba posilňuje človeka, aby vytrval na ceste života podľa evanjelia, čiže na ceste svätosti. Pekne o tom čítame v Katechizme: „Kontemplatívna modlitba je aj v plnom zmysle slova silná chvíľa modlitby. V nej nás Otec skrze svojho Ducha vyzbrojuje silou, aby v nás „mocne zosilnel vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval“ v našich srdciach a aby sme boli „zakorenení a upevnení v láske“ Ef 3,16-17 (KKC 2714).
Kto sa modlí, je silný, lebo necháva v sebe pôsobiť Božiu silu. Presvedčil sa o tom aj sv. Pavol, ktorý sa chce radšej chváliť svojimi slabosťami, len aby v ňom „prebývala Kristova sila“. Sám hovorí: „Keď som slabý, vtedy som silný“ (2 Kor 12, 9-10). Je to Božia sila, ktorej sa v modlitbe otvára. Modlitba je sila, a silným je človek, ktorý sa modlí. Možno by bolo dobré si položiť otázku: Presvedčil som sa aj ja o sile modlitby?
Sv. Arnold veril v silu modlitby. Svedčí o tom nielen jeho angažovanosť v Apoštoláte modlitby, keď sa snažil získať čo najviac ľudí a viesť ich k tomu, aby sa modlili za obrátenie pohanov, ale aj založenie klauzúrnych sestier, čiže „misionárok na kolenách“, ktoré mali modlitbou vyprosovať požehnanie pre misijnú činnosť. V jednej zo svojich modlitieb pri pobožnosti Krížovej cesty prosí Pána Ježiša, aby naše modlitby naplnil silou svojej vlastnej modlitby. Modlitba, ktorá nasleduje, je zjednodušená forma tejto Arnoldovej modlitby.
Modlime sa: Pane Ježišu Kriste, stal si sa človekom a zomrel si trpkou smrťou, aby si nás vykúpil. Vzdal si sa akoby svojej sily, len aby si aj nám dal možnosť prispieť modlitbou k naplneniu tvojej túžby po spáse duší a získať poklady milosti. Požehnaj preto našu slabú modlitbu silou svojej vlastnej modlitby a urob ju plodnou z pokladu tvojich nekonečných zásluh. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
