NEDEĽA – DEŇ RADOSTI

Podcast:

Keď som pred štúdiom teológie pracoval ako pomocný stavebný robotník, spomínam si, že som viackrát od svojich starších kolegov počul slová túžby: „Aby už bol piatok!“. Poznal som to už aj zo školy. Ako žiaci sme si priali to isté. Prečo sme sa vlastne tešili na piatok? Lebo piatok bol posledný deň pracovného týždňa a po ňom sa už nemuselo ísť ani do práce a ani do školy. Človek nemusel ráno zavčasu stávať, mohol si pospať a zariadiť si čas podľa seba. Vlastne, nielen stavební robotníci či žiaci v škole, ale každý, kto pracuje, sa teší či už na víkend, alebo niekedy aj na predĺžený víkend. Ak je napr. vo štvrtok štátny sviatok, mnohí si zvyknú vziať na piatok dovolenku, aby získali  voľno od štvrtku do nedele. Akosi cítime, že život nie je iba o práci a chodení do zamestnania. Máme radi voľný čas, v ktorom si sami určíme, čomu sa budeme venovať; či už pôjdeme do prírody, za kultúrou, zábavou, na turistiku, návštevu príbuzných, vycestujeme do zahraničia…

Ako kresťania sa však máme tešiť nielen na víkendy či voľné dni, ale aj na samotnú nedeľu. Nedeľa je pre nás dňom radosti. Aj keby sme nenašli počas týždňa veľa dôvodov na radosť, predsa by nás malo tešiť, že budeme sláviť nedeľu.

Slovo „nedeľa“ v slovenčine, podobne ako „neděle“ v češtine, či niedziela v poľštine, znamená deň, keď sa nepracuje. Vyjadruje sa tým, že je to deň pracovného pokoja. No názov nedele zvlášť v románskych jazykoch ide ešte hlbšie, a vyjadruje jeho náboženský charakter. V latinčine je to Dies Dominica – deň Pánov, a na to isté poukazuje aj španielske slovo Domingo, talianske Domenica či francúzske Dimanche. Najvýstižnejšie však vyjadruje pravú podstatu tohto dňa ruština, kde sa nedeľa nazýva: воскресенье – Voskresenie –  čiže deň Pánovho vzkriesenia. Názov tohto dňa bol tak hlboko vtlačený do mysle a sŕdc tamojšieho ľudu, že to ani tamojší komunistický a ateistický režim nedokázal zmeniť.

Nedeľa je dňom oslavy Pánovho zmŕtvychvstania, lebo Ježiš Kristus práve v tento deň vstal z mŕtvych. Je to jeho deň, deň jeho víťazstva. Starobylé kresťanské spisy dokazujú, aký veľký význam mala nedeľa pre kresťanov. Keď občianske kalendáre ešte nepoznali deň odpočinku, kresťania prežívali deň vzkrieseného Pána ako deň radosti. V knihe Didascalia apostolorum – Učenie apoštolov z 3. storočia čítame: „Prvý deň týždňa – v nedeľu  – buďte všetci veselí!“ A sv. Augustín hovorí: „Zanechávajú sa pôsty a modlíme sa postojačky na znak vzkriesenia. Preto sa aj vo všetky nedele spieva ‚aleluja‘.“

Pápež sv. Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom liste o nedeli Dies Domini – Deň Pána píše: „Nedeľa je Veľká noc týždňa, v ktorej sa slávi Kristovo víťazstvo nad hriechom a nad smrťou, zavŕšenie prvého stvorenia a začiatok ‚nového stvorenia‘… Na nedeľu sa preto dobre hodí zvolanie žalmistu: ‚Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho‘. Táto výzva k radosti, ktorú si osvojila veľkonočná liturgia, nesie znak obdivu, ktorým boli preniknuté ženy prítomné pri ukrižovaní Ježiša Krista, keď ‚v prvý deň týždňa, skoro ráno‘, prišli k hrobu a našli ho prázdny. Je to zároveň aj výzva, aby sa do určitej miery zopakoval zážitok dvoch emauzských učeníkov, ktorí cítili, že im ‚horelo srdce‘, keď sa k nim pripojil cestou sám Vzkriesený, vysvetľoval im Písma a dal sa im spoznať pri ‚lámaní chleba‘. Je to akoby ozvena najprv váhavej a potom nadšenej radosti, ktorú pocítili apoštoli navečer toho istého dňa, keď ich navštívil vzkriesený Ježiš a prijali od neho dar pokoja a Ducha Svätého“ (porov. DD 1).

Nedeľa – deň radosti. Iste stojí za to, zamyslieť sa nad týmto spojením a ak budeme počas pracovných dní týždňa pociťovať únavu a tešiť sa na víkend, nezabudnime, že sme kresťania, a že nedeľa je pre nás dňom radosti.

Modlime sa: Pane Ježišu, hoci si aj na nedeľu robíme veľa plánov, predsa je to tvoj deň, deň oslavy tvojho víťazstva. Daj, aby sme si to často pripomínali a nedeľa sa tak stala dňom radostnej oslavy z teba. Amen.