Podcast:
Na Slovensku sa ešte stále na mnohých miestach zachováva zvyk, vyčistiť si topánky večer pred sviatkom sv. Mikuláša, aby tento obľúbený svätec a dobrodinec mohol v noci do nich vložiť darčeky. Táto tradícia sa zakladá na jednej príhode z jeho života. Po smrti svojich rodičov sa Mikuláš rozhodol rozdať svoj majetok chudobným. Pritom sa dopočul o jednom mužovi, ktorý prišiel o všetky svoje peniaze. Mal tri dcéry a nedarilo sa mu ich vydať, pretože nemal pre ne veno. Muž si uvedomoval, že ak by sa jeho dcéry nevydali a zostali slobodné, pravdepodobne by boli nútené začať sa živiť ako ľahké ženy, len aby nejako prežili. Mikuláš sa o tejto beznádejnej situácii dozvedel a bolo mu muža a jeho dcér ľúto. Keďže bol dosť skromný na to, aby sa verejne ukazoval, vzal mešec zlata a v noci pod rúškom tmy ho dal mužovi do okna. Malo to byť na veno najstaršej dcéry. Tá sa na to hneď vydala. To sa opakovalo aj druhý raz, pri druhej dcére. Otec dcér bol tomu veľmi rád, ale vŕtalo mu v hlave, kto môže byť ten neznámy dobrodinca. A tak po svadbe druhej dcéry v noci nespal a bdel, aby odhalill toto tajomstvo. Keď Mikuláš prichádzal s mešcom pre tretiu dcéru, otec ho pritom pristihol. Padol pred ním na kolená, a veľmi mu ďakoval. Mikuláš mu však prikázal, aby o daroch nikomu nehovoril. No aj napriek tomu sa táto udalosť Mikulášovho tajného obdarovania dostala na verejnosť a stala sa jednou z najobľúbenejších tradícii v Cirkvi.
Nielen peniaze, nielen veno, ale aj nádej je veľkým darom, ktorý nám prináša budúcnosť. Ak by sme si kládli otázku otca troch dcér z vyššie uvedeného príbehu a chceli objaviť darcu nádeje, objavili by sme Ducha Svätého. On je darca všetkých darov, ktoré v hojnosti na nás vylieva.
Vo Vyznaní viery sa modlíme: “Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa.“ Je darca života o oživovateľ; čiže oživuje aj našu nádej. Napĺňa nás totižto neotrasiteľnou istotou, že Boh je verný svojej láske voči nám ako i slovám, ktoré nám dal. Nik a nič nás neodlúči od jeho lásky a jeho slová sú slová večného života, o ktoré sa môžeme oprieť. Nádej, ktorú vkladáme v neho, nás nikdy nezahanbí, nesklame. Tak to dosvedčuje aj sv. Pavol v Liste Rimanom, kde čítame: „A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5). Na inom mieste píše: „A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás“ (Rim 8, 11).
Pápež sv. Ján Pavol II. vo svojej encyklike o Duchu Svätom píše o jeho poslaní udržovať nádej: „Lebo Duch Svätý je daný Cirkvi, aby jeho mocou celé spoločenstvo Božieho ľudu,.. zotrvávalo v nádeji, v tej nádeji, v ktorej ‚sme boli spasení‘. Je to nádej… na konečné dovŕšenie v Bohu, nádej na večné kráľovstvo, ktoré sa uskutočňuje účasťou na živote Najsvätejšej Trojice. Duch Svätý bol daný… ako Tešiteľ, a preto je Strážcom a Oživovateľom tejto nádeje v srdci Cirkvi“ (Dominum et Vivificantem, 66).
O pôsobení Ducha Svätého v nás hovorí aj Pán Ježiš: “Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal” (Jn 14, 26). Je to Duch Svätý, ktorý nám práve v temných chvíľach nášho života pripomína všetko, čo nám Ježiš prisľúbil. Je to on, čo obnovuje našu pamäť a pripomína nám Pánove prisľúbenia ako napr. “Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.” (Jn 6, 54), alebo “Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky” (Jn 11, 25), alebo „A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu“ (Mt 10,42). Obrazne by sme mohli povedať, že keď uhlík našej nádeje začne pomaly vyhasínať pod vrstvou nahromadeného popola, Duch Svätý začne silne viať a odstraňovať nánosy popola, aby sa uhlík nanovo rozhorel a začal nás zohrievať. Duch Svätý nás pobáda, aby sme si často pripomínali Božie prisľúbenia a dáva nám silu, aby sme uskutočňovali ich požiadavky. Takto oživuje našu nádej.
Modlime sa:
Bože, Duchu Svätý, ty si neznámy darca a dobrodinec, ktorý oživuje moju nádej. Dnes ti chcem za to poďakovať. Prosím ťa, pripomínaj mi Božie prisľúbenia, aby som ich nosil nielen v mysli, ale aj srdci, a z nich aj čerpal silu a život. Amen.
Text: P. Peter Dušička SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
