RADOSŤ Z ODPUSTENIA

Podcast:

Čítal som raz o jednom vojenskom kaplánovi v USA, ktorý chcel zaujímavým spôsobom priblížiť vojakom Božiu lásku. Pri príležitosti výročia jednotky pripravil každému zo svojich zverencov malý darček, veľkosti krabičky od cigariet. Čo tam asi tak môže byť? – pýtali sa v duchu vojaci, keď si darček obzerali. Bude tam malý krížik? Alebo medailón nejakého svätca? Keď ho rozbalili, na svoje prekvapenie objavili v ňom malé cestovné zrkadlo. Keď ho vzali do rúk, všimli si, že v dolnej časti sú nalepené dva texty. V tom hornom stálo: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho verí nezahynul, ale mal život večný“ (Jn 3, 16). A pod tým bol nápis: Ak chceš vedieť, koho Boh miluje, obráť zrkadlo na druhú stranu. Takto každý uvidel svoju vlastnú tvár.  Bol to naozaj originálny nápad tohto kňaza, ktorý nielenže vyčaril úsmev na tvári vojakov, ale odovzdal im aj hlboké posolstvo o Bohu.

No počul som aj o inom zrkadle, ktoré tiež súvisí s Božou láskou, konkrétne s jeho odpustením. Ktosi raz navrhol, aby pred spovednicou v kostole bolo zrkadlo. Človek, predtým, než vstúpi dnu, aby sa vyspovedal, by sa mal do neho pozrieť. Potom, keď sa vyspovedá by sa mal doň pozrieť opäť, a zistiť, či sa v ňom čosi zmenilo, alebo nie. Myslím, že takéto zrkadlo nie je nikde, ale z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že som videl mnohých, ako vychádzali zo spovednice odľahčení, niekedy aj s úsmevom na tvári. A ak aj mali slzy na krajíčku, tak to boli slzy šťastia a radosti; radosti z odpustenia hriechov, z Božieho milosrdenstva, z nového začiatku, ktorý im bol darovaný. Človek, ktorému je odpustené, zakúsi radosť, lebo ktosi sňal z jeho pliec bremeno, ktoré ho ťažilo. Túžil po odpustení, po milosrdenstve a dosiahol to. Radosť potom naplní jeho srdce. Po odpustení začne aj celý svet vyzerať inak; krajšie a nádejnejšie. 

Radosť z odpustenia a milosrdenstva je jednou z radostí, s ktorou sa stretáme na stránkach Svätého písma. Je tam viac príbehov, v ktorých ide práve o túto radosť. Môžeme si napr. všimnúť stretnutia Ježiša s dvoma ženami. Tú prvú pristihli pri cudzoložstve a priviedli ju k Ježišovi. Podľa Mojžišovho zákona mala byť odsúdená na ukameňovanie. Ježiš sa však pozrel tejto žene do očí a kdesi v hĺbke srdca vnímal jej najskrytejšiu túžbu: po pochopení, po odpustení, po oslobodení, po láske. Preto jej povedal: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a viac už nehreš“ (Jn 8,10.11). Dokážeme si predstaviť radosť tejto ženy?

Tou druhou je žena, hriešnica, o ktorej evanjelista Lukáš píše: „V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom“ (Lk 7, 36-50). Mohli by sme sa spýtať: Prečo to urobila? Čo ju k tomu viedlo? Nebola to práve radosť nad zážitkom milosrdenstva, ktoré zakúsila od Ježiša? Veď Ježiš vysvetlil jej správanie slovami: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“

Pápež František píše o oboch týchto ženách vo svojom apoštolskom liste „Misericordia et misera“. „Koľko radosti vytrysklo v srdciach týchto dvoch žien, cudzoložnice a hriešnice! Vďaka odpusteniu sa mohli konečne cítiť slobodné a šťastné ako nikdy predtým. Ich slzy zahanbenia a bolesti sa premenili na úsmev tých, čo vedia, že sú milované. Milosrdenstvo vyvoláva radosť, pretože srdce sa otvára nádeji na nový život. Radosť z odpustenia je nevypovedateľná, no presvitá  z nás zakaždým, keď ju zažívame. Na jej počiatku je láska, ktorou nám Boh ide v ústrety…aby nás urobil nástrojmi svojho milosrdenstva.“ (MM 3)

Boh sa teší, keď prichádzame k nemu vo sviatosti zmierenia a prosíme o odpustenie hriechov. Našu ľútosť a túžbu žiť inak odmieňa hlbokou radosťou. No teší sa aj vtedy, keď aj my odpúšťame iným a takto im doprajeme zážitok radosti. Iste je namieste otázka: Poznám túto radosť? A viem ju aj priniesť iným?

Modlime sa: Všemohúci Bože, nielen v nebi je radosť z hriešnika, ktorý robí pokánie, ale radosť naplní aj hriešnika, ktorý zakúsi tvoje odpustenie. Daj aj nám milosť často prežívať túto radosť a oslavovať tvoje milosrdenstvo. Skrze Krista, nášho Pána.