ŠKOLA NÁDEJE

Podcast:

Modlitba ako škola nádeje je nadpis, ktorý používa pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike o nádeji Spe salvi. Rozpráva tam o modlitbe, ako o „mieste“, kde sa učíme a rozvíjame nádej. Spomína aj vietnamského kardinála Nguyen Van Thuana. Tu nás môže napadnúť otázka: Čím si „zaslúžil“ tento kardinál, aby sa dostal do tohto dokumentu o nádeji? Dôvodov bolo iste viacero. Jedným z nich bol aj ten, že bol väznený komunistickým režimom a počas tohto času sa mu podarilo napísať aj malú knižočku s titulom: Modlitby nádeje. Boli to jeho denné meditácie, písané na kúsky papiera, ktoré mu priniesli dozorcovia. Hodnota týchto modlitieb je o to väčšia, že sú podložené časom tvrdej skúšky, mučenia a protivenstiev, s ktorými sa musel vyrovnávať. Vypočujme si len krátky úryvok z jeho svedectva o tom, čo zakúsil. „Počas môjho prvého pobytu vo väzení som strávil mnoho mesiacov v extrémne úzkom priestore bez okien, napoly dusený teplom a vlhkosťou… Vždy, keď boli záplavy, vnikali do mojej cely aj hady. Niekedy mi liezli po nohách, aby sa vyhli vode. Zostávali so mnou, kým voda neodtiekla. Nemal som záchod, ale keďže som nedostával takmer žiadne jedlo, často som ho ani nepotreboval… Od piatej hodiny ráno do pol dvanástej večer sa z reproduktorov neustále ozývali hlučné hlasy. Aby som sa rozptýlil, cvičil som, skákal, spieval a modlil sa. Modlitba mi zachránila život. Vo chvíľach veľkého utrpenia, keď som sa niekedy chcel modliť, som nemohol. Bol som zúfalo unavený, chorý a hladný… často som bol v pokušení zúfalstva a vzbury. Ale Pán mi vždy pomohol.“ Poznajúc toto jeho svedectvo, pápež o ňom napísal: „Počas trinástich rokov väzenia, v situácii zdanlivo úplného zúfalstva, sa počúvanie Boha a možnosť hovoriť s ním pre neho stalo rastúcou silou nádeje, čo mu po prepustení z väzenia umožnilo stať sa pre ľudí celého sveta svedkom nádeje – tej veľkej nádeje, ktorá nezapadá ani v nociach samoty.“ (Spe Salvi 32)

Modlitba je škola nádeje. V akom zmysle slova? V encyklike čítame: „Prvé a základné miesto, kde sa učíme nádeji, je modlitba. I keď ma už nikto nepočúva, Boh ma ešte počúva. Ak už nemôžem s nikým hovoriť, na nikoho sa obrátiť, k Bohu môžem vždy hovoriť. Ak tu už nie je nikto, kto by mi pomohol,… on mi môže pomôcť. Modliaci sa nikdy nie je úplne sám.“ Kto sa modlí, spája sa s Bohom, a zisťuje, že Boh je tam, že ho neopustil. (Spe salvi 32)

Svätý Otec potom uvádza sv. Augustína, ktorý modlitbu definoval ako cvičenie túžby. „Človek bol stvorený pre veľkú skutočnosť – pre samého Boha, aby bol ním naplnený. No jeho srdce je priúzke pre túto veľkú skutočnosť, ktorá mu je určená. Musí sa rozšíriť. Ako? Tým, že Boh odďaľuje svoj dar, rozširuje našu túžbu. Prostredníctvom túžby rozširuje naše vnútro a tým, že ho rozširuje, činí ho schopnejším prijať jeho samého.“ V duchu týchto slov by sme mohli povedať, že ako telesným cvičením rastú svaly, tak častou modlitbou rastú v srdci túžby. I keď častokrát nevieme, ako a za čo sa máme správne modliť, Duch Svätý je ten, kto sa ujíma našej modlitby, spája ju s Ježišovou modlitbou a jeho túžbami. Jeho túžby sa potom stávajú našimi. Kristus sa nás zmocňuje a priťahuje nás k sebe. A my túžime po ňom. Sv. Pavol to vyjadril slovami: „A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista… Ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi!“ (Flp 3, 8.13.14).

Nevieme, čo nás ešte čaká. Nevieme, či niekto z nás bude trpieť za vieru podobne ako vietnamský kardinál. No aj tak sme povolaní hľadať v modlitbe posilu v ťažkostiach života a zároveň aj pomocou nej udržovať pozornosť nášho života upriamenú na to, čo nám Boh prisľúbil. Pápež František  hovorí: „Modlitba nás vedie vpred v nádeji, a keď sa situácia stáva temnejšou, treba sa viac modliť! A bude viac nádeje.“

Modlime sa: Pane Ježišu, ty si náš vzor a učiteľ modlitby. Vzbudzuj v nás ducha modlitby, posilňuj našu nádej a zapaľuj v našom srdci túžbu po tebe. Lebo ty žiješ a kraľuješ naveky vekov.

Text: P. Peter Dušička SVD