V aprílovom čísle časopisu Hlasy z domova a z misií v roku 1938 si jeho čitatelia mohli prečítať krátky článok o rehoľných bratoch. Rehoľní bratia predstavujú v rámci rehoľného života osobitný a často menej viditeľný fenomén. Ich povolanie sa ako v minulosti, tak i dnes, často vyznačuje tichosťou, skromnosťou a nenápadnosťou – nejde o službu „na očiach“, ale o každodennú vernosť v modlitbe a práci. Práve preto zostávajú často skrytí pred svetom, hoci ich podiel na živote rehole i na apoštoláte je neoceniteľný. Sú to ľudia obety, ktorí sa zriekli svetských radostí, aby mohli slúžiť vyššiemu cieľu. Žiaľ, v súčasnosti je v rehoľných spoločenstvách bratských povolaní pomenej. Ako vo svete, tak i na Slovensku.
V misijnej Spoločnosti Božieho Slova mala úloha rehoľných bratov osobitný význam a jedinečnosť. Boli plnohodnotnými spolupracovníkmi na misijnom diele, pričom vykonávali špecifické úlohy, ktoré boli práve im vlastné, čím bezprostredne zabezpečovali fungovanie misijných domov i samotnej misie.
Misijní bratia pôsobili ako remeselníci (stolári, zámočníci, krajčíri, obuvníci), starali sa o chod domova, o čistotu, práčovne či technické zabezpečenie. V misiách stavali kostoly, školy, aj vyučovali miestnych obyvateľov praktickým zručnostiam. Zároveň vykonávali úlohy, ktoré si vyžadovali špecifické schopnosti a zodpovednosť – napríklad vedenie motorových vozidiel, zásobovanie či technickú prevádzku. Práve tieto kompetencie niekedy nemali ani samotní kňazi, čo ešte viac podčiarkovalo ich nezastupiteľnosť.
Dôležitou oblasťou ich pôsobenia bola misijná tlač a administratíva. Podieľali sa na vydávaní časopisov, ich distribúcii, získavaní podporovateľov a zabezpečovaní finančných zdrojov pre misie. Bez tejto služby by mnohé misijné diela nemohli existovať. Ich služba mnohokrát presahovala hranice kláštora a zasiahla široké vrstvy veriacich.
Celkový obraz rehoľných bratov v Spoločnosti Božieho Slova hovorí o živote plnom obety, pracovitosti a vernosti. Hoci zostávali v úzadí, ich práca priniesla konkrétne a bohaté ovocie. Boli možno neviditeľnými, no nenahraditeľnými piliermi misijného diela, mohli by sme povedať, že tichými hrdinami, bez ktorých by misie mohli len veľmi ťažko fungovať.
Hlasy z katol. missií, apríl 1938, číslo 4, ročník XXIV.
Misijní bratia
„Aspoň čo-to o nich. Sami o sebe nehovoria nič svetu. Darmo, to je už tá kláštorná skromnosť. Žijú životom tichým, utiahnutým. Svet nevie mnoho o týchto hrdinoch sebazaprenia a obetavosti. Sú to ľudia, ktorí rozbili čiašu svetských radostí a zasvätili sa Bohu. Svoje sily postavili do služieb misií. Sú veľmi dôležitými činiteľmi pri tomto vznešenom diele. Ako? Modlitbou a prácou. Modlitbou sa dobývajú nebesá, vyprosuje sa Božie požehnanie, ktoré je potrebné pri každom veľkom podujatí. Aj misie sú odkázané na tento bohatý prameň. Každý misionár hľadá vo vrúcnej modlitbe posilu pre svoju apoštolskú prácu. Misijný brat, či už tuná v zázemí, či tam v misiách, mu v tom vždycky pomáha.
Potom práca. Aj tá je veľmi dôležitá. Nech je to už tuná vo vlasti alebo ďaleko za morom, to je jedno. V misiách stavia misijný brat kostoly, kaplnky, školy, učí domorodcov rôznym remeslám atď. Tuná vo vlasti? V misijných ústavoch, kde sa vychováva misijný dorast, je bohaté pole ich pôsobnosti. Misijný brat tu môže krásne uplatniť svoje schopnosti na väčšiu česť a chválu Božiu. Či je to stolár, či zámečník, či krajčík, kováč, obuvník — každý tu môže pracovať pre misie.
Všimnime si trocha našich misijných bratov. Pripojené obrázky majú umožniť pohľad do ich každodennej práce, ktorou je vyplnený celý ich obetavý život.
Prvý obrázok predstavuje brata Jordána. Misijný dom musí byť čistý. Chodby, izby — to sa musí len tak lesknúť. To má na starosti brat Jordán. Na obrázku práve vidieť, ako zametá chodby so svojím pomocníkom.
Druhý obrázok. Brat Rehor v prádelni. Tu majú misijní chovanci uloženú bielizeň. Brat Rehor vždycky na sobotu prichystal pre každého, čo potrebuje: košeľu, punčochy, uterák atď. V Šťavníku bol brat Rehor kolárom. Prečo neni ním aj teraz? Preto, že predstavení tak rozhodli. Misijný brat nemôže úplne sám rozhodovať. Kam ho postava predstavení, tam musí pracovať.
Tretí obrázok. Brat Jozef s pomocníkom stolárskej dielne. Svojím hoblíkom už vykonal veľké služby misijnému domu. Lavice, okná, skrine, stoly robiť — to je jeho zamestnanie. No i v kostole môžeme videť jeho prácu: krásny oltárik sv. Jozefa. Istotne mu vyprosí jeho svatý patrón u Boha mnoho sily a vytrvalosti za to.
Štvrtý obrázok. Brat Kolumbán vo svojej dielni. Ako videť, je zámočníkom. V takom veľkom dome, ako je misijný dom, vždy je preňho dosť práce. Keď sa volačo pokazí, chytro s tým k nemu. Niekedy to dá dosť roboty, zakiaľ mu človek povie, čo chce, keďže brat Kolumbán je Nemec. Slovensky ešte nevie.
Piaty obrázok. Misijné auto a naši šoféri: brat Stanislav, brat Beatus a brat Cyril. Brat Cyril je síce aj obchodníkom a obuvníkom, ale dal sa aj na šoférske remeslo. Pôvodne mal na auto monopol iba brat Stanislav, no teraz je tých šoférov až do zásoby. Auto je iste potrebná vec pre misijný dom. Keď treba niečo doviezť, zabehnúť do zoborského kláštora alebo niekam inam, už to nerobí nijakých ťažkostí.
Na šiestom obrázku máme tiež takýchto úradníkov, ktorí zadarmo pracujú na administratíve našich misijných časopisov.
Siedmy obrázok ukazuje misijních bratov, ktorí majú tiež veľký vzťah k misijnej tlači. Cestujú po Slovensku, po Čechách, propagujú naše časopisy, predávajú kalendáre, získavajú nových odberateľov atď.
Ôsmy obrázok predstavuje brata Cypriana, nášho knihára. I takéto zamestnanie majú misijní bratia. Väčšie pole pôsobnosti však majú v našich misijních kníhtlačiarňach. Sme pri veľmi dôležitej veci. Misijná tlač. Ťažko si predstaviť boj za víťazstvo Kristovho kráľovstva bez tej silnej zbrane. Misijné časopisy a kalendáre propagujú misijnú myšlienku, prinášajú zprávy z misií a znamenajú zároveň i hlavný zdroj príjmov. Možno povedať, že mnohé misijné ústavy a misijné spoločnosti by sa vôbec nemohly udržať pri živote bez tlače. A tu sú to zas misijní bratia, ktorí toľko pracujú v tomto obore.
To by bolo niekoľko obrázkov zo života misijných bratov, týchto kvetín, ktoré rastú medzi múrami kláštorov a tu prinášajú hojné plody. Stačí, aby si ctení čitatelia urobili obraz o ich živote a o vznešenom cieli ich práce. Krásny cieľ. Krásny život. Pavel Hrtus.“
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
